Rozprávka o malej dievčine s červenou pokrývkou hlavy patrí medzi najikonickejšie príbehy európskeho folklóru. Málokto si však uvedomuje, že „Červená čiapočka” existuje v dvoch odlišných a výrazne rozdielnych literárnych verziách. Prvá pochádza z pera francúzskeho autora Charlesa Perraulta, ktorý ju v roku 1697 zaradil do svojej zbierky Histoires ou contes du temps passé a explicitne zakončil morálkou varujúcou mladé slečny pred lákavými cudzincami – „vlkmi“ v ľudskej podobe.
Druhá, omnoho známejšia verzia, je dielom bratov Grimmovcov. Jacob a Wilhelm príbeh zapísali do prvého zväzku Kinder- und Hausmärchen z roku 1812, kde hrdinku nazývajú Rotkäppchen – „Červená čiapočka“. Grimmovci oproti Perraultovi pridali záchranný motív poľovníka, ktorý rozpára vlkovi brucho, oslobodí babičku a dievča, potom naplní predátorovo brucho kameňmi a vlk sa následne utopí. Ich neskoršia „druhá časť“ dokonca ukazuje, ako obe ženy spoločne premôžu ďalšieho vlka pomocou klobásového vývaru. Nalákajú ho vôňou vody z klobás do žľabu pod komínom, kde sa utopí.
Rozdiely medzi verziami nie sú len v deji, ale aj v tóne a posolstve. Perrault vytvára temný príbeh s tragickým koncom, ktorý mal noblesnú dvorskú spoločnosť 17. storočia šokovať jasným morálnym ponaučením. Grimmovci pracovali so živou nemeckou ústnou tradíciou a pridali šťastný koniec, čím sa príbeh o malom dievčatku, ktoré nesie babičke koláče a víno v košíku, stal vhodnejším pre detské publikum 19. storočia. Zamyslenie nad týmito rozdielmi odhaľuje, ako sa menili pedagogické prístupy aj literárny vkus spoločnosti.
Príbeh ovplyvnil aj ďalšie umenie. Už v roku 1818 vznikla rovnomenná opera „Le Petit Chaperon rouge“ od francúzskeho skladateľa Françoisa-Adriena Boïeldieua; moderné inscenácie tejto opéra-féerie sa na pódiá vracajú dodnes. Rozprávku adaptovali filmári (napr. film Red Riding Hood z roku 2011), animátori i dizajnéri videohier. Vďaka červenej farbe, ktorú do legendy prvý raz vniesol Perrault, je hrdinka okamžite rozpoznateľná a jej príbeh znovuodporúčaný každým médiom.
Pozorný čitateľ môže na príklade Červenej čiapočky sledovať vývoj motívov nevinnosti, pokušenia a sebaobrany v európskej kultúre. Kým francúzska verzia varuje pred zdanlivou galantnosťou, nemecká varianta zdôrazňuje aj aktívnu ochranu – myslivec či samotné dievča s babičkou preberajú iniciatívu. Práve táto dualita robí z „Červenej čiapočky“ večne živý materiál pre diskusiu o hodnotách, strachu i odvahe.
Otestujte si svoje poznatky v našom kvíze a objavte detaily, ktoré bežný poslucháč rozprávky prehliadne. Či už ste pedagóg, rodič, alebo milovník folklóru, naučíte sa, prečo sú vlci v rozprávkach zároveň varovaním aj symbolom spoločenských hrozieb.
Pre úspešné zvládnutie kvízu odporúčame prečítať si úvodný text.