Existuje v živote muža niečo horšie, ako mať extrémne žiarlivú partnerku? Niektoré frajerky nám chlapom totiž nedajú ani len možnosť svojvoľne dýchať, nieto ešte chodievať za inou. Skúsili sme vtipne podobnú skúsenosť opísať.
-Ráno prebehlo ako každé iné. Po výdatných raňajkách s mojou priateľkou a prednáške s názvom ,,Nebudeš mať iných žien než mňa” som sa plný pondelňajšieho ,,nadšenia“ vybral do práce.
-Po príchode na pracovisko mi ihneď zvoní mobil. Je to ona a vyčítavo sa ma pýta, prečo som jej nedal vedieť, že som prišiel v poriadku. Vraj takto z nás nikdy dokonalý pár nebude.
-Je 10:00 a mne už od nej pípla v poradí tridsiata správa. Údajne na mňa stále myslí a nechce ma stratiť. Kolegovia ma preklínajú pohľadom.
-Obedná prestávka. Urazila sa, pretože som jej 6 minút neodpísal. Hádam, už budem mať konečne pokoj.
-Omyl. Vyčíta mi, že som nereagoval, keď ona reagovala, že ja nereagujem. Ide na to logicky ako Kaliňák na otázky novinárov.
-Ou, prišla mi od nej správa dlhá ako účet Braňa Mojseja za alkohol po týždňovom záťahu. Bude prúser.
-Po odchode z práce trčím v zápche, neustále mi zvoní telefón, no už ho viac nedokážem ignorovať. Zodvihol som, na druhej strane je ona.
-Vysvetľujem jej, že som v kolóne. Vyčíta mi, prečo som si nepreveril dopravnú situáciu skôr. Podľa nej aj tak klamem a momentálne som na ceste za milenkou. Keby ešte žil J. R. R. Tolkien, v jej prítomnosti by sa hanbil za slabú fantáziu.
-Prichádzam domov, nerozpráva sa so mnou.
-Pýtam sa jej, čo jej je. Hádže mi na stôl malú krabičku a ziape na mňa, pre ktorú k*rvu som to kúpil.
-Shit! Našla prsteň, ktorý som jej zaobstaral na nadchádzajúce narodeniny.
-Údajne som si to teraz vymyslel. Nechce ma viac vidieť.
-Kričí na mňa, nech som ticho, no ona je jediná, kto ziape.
-Snažím sa všetko predýchať, zatiaľ čo ona skúša prsteň, či bol naozaj určený pre ňu.
-Sedí ako uliaty, ospravedlňuje sa mi.
-Rozhodla sa, že si ma udobrí telom. Nie som proti.
-Začína plakať, vraj ju nemilujem, lebo ma viac nevzrušuje. Neviem ako jej mám vysvetliť, že to nie je pravda, no štvrtýkrát po sebe už jednoducho nevládzem.
-Som hladný, ale chladnička je prázdna. Vyberám sa do obchodu na nákup. Ona chce ísť so mnou.
-Celé zle. Usmiala sa na mňa predavačka v samoobsluhe, mám to zrátané?
-Z nákupu nič nebude, ideme teda do reštiky.
-K hlavnému jedlu som si objednal i mrkvový šalát. Usudzuje, že zrejme preto, aby som lepšie videl na k*rvy.
-Počas platenia som nechal čašníčke prepitné 1€. Pýta sa ma, čo s ňou mám.
-Odpovedám, že to je len slušnosť. Kričí na mňa, že ona z našich peňazí nebude živiť žiadnu pobehlicu v úzkych legínach, čo sa nevie ani poriadne namaľovať.
-Sme na ceste domov, musím však ísť ešte natankovať.
-Chyba. Mobil som si nechal v aute, začala sa v ňom vŕtať.
-Vyčíta mi, že i sestre volám častejšie ako jej. Mám si ju vraj začať viac vážiť. To skutočne hovorí ona?
-Na Facebook-u mi našla 5 návrhov priateľstva, každá z nich je však žena. Polemizuje, že už i sám Zuckerberg iste vie, že som neverník.
-Vytrhávam jej mobil z rúk a odmietam s ňou o tom diskutovať. Ešte pred mesiacom mala heslo na sociálne siete a následne každej žene v mojom mene napísala, že je hlúpa hus a má mi dať pokoj. Vrátane mojej matky.
-Odchádzame z pumpy. Opäť sa rozrevala a mne už dochádzajú nervy. Obviňuje ma, že ju neľúbim tak ako ona mňa.
-Prichádzame domov. Snaží sa so mnou udobriť a ponúka mi fajku. Konečne plne chápem, prečo ju my muži tak zbožňujeme. Ó sladké ticho!
– Konečne zaspala a pomaly zaspávam i ja. V duchu premýšľam nad tým, čo budem robiť zajtra. Odsťahujem sa do Grónska a budem loviť tulene? Po dnešnom dni mi už i táto možnosť príde ako skvelý nápad!
Foto: memecenter.com, Giphy
