Slovenské nárečia sú regionálne varianty slovenského jazyka, ktoré sa líšia hlavne výslovnosťou, slovnou zásobou a niekedy aj gramatikou. Hovorí sa nimi v rôznych geografických oblastiach Slovenska a každé nárečie reflektuje kultúrne a historické vplyvy konkrétnej oblasti. Hlavné skupiny slovenských nárečí sú: západoslovenské nárečia, stredoslovenské nárečia a východoslovenské nárečia.
Západoslovenské nárečia sú charakteristické pre oblasti západného Slovenska. Vplyv na ne mali aj kontakty s českým a moravským jazykovým prostredím, a preto tu môžeme pozorovať isté podobnosti. Stredoslovenské nárečia zahŕňajú dialekty zo strednej časti krajiny a sú pomerne rozmanité. Medzi ne patria aj nárečia, ktorými sa hovorí v banských mestách, kde je špecifická slovná zásoba spojená s baníctvom. Východoslovenské nárečia sú zasa ovplyvnené kontaktom s ukrajinským a poľským jazykovým prostredím. Sú charakteristické svojimi fonetickými a morfologickými črtami, ktoré ich odlíšia od ostatných skupín.
