4. júna uplynulo sto rokov od podpísania Trianonskej zmluvy, jednej z parížskych mierových zmlúv, ktorá stanovila nové hranice maďarského štátu po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie a pripravila tak Maďarov o veľkú časť ich vtedajšieho územia. Minulý týždeň si toto výročie pripomenuli Maďari nielen v Maďarsku, ale aj inde.
Pri príležitosti stého výročia bol pred budovou parlamentu v Budapešti odhalený pamätník, na ktorom sú názvy všetkých miest a obcí, ktoré po Trianone zostali za hranicami dnešného Maďarska. O pol piatej sa mestom rozozvučali všetky zvony a hromadná doprava sa na moment zastavila, aby si obyvatelia mesta mohli pripomenúť smutný moment maďarskej histórie minútou ticha
2. mája boli v krajine zverejnené výsledky celonárodného telefonického prieskumu na tému Trianonskej zmluvy, ktorý uskutočnila maďarská akadémia vied. V ňom až 94% opýtaných označilo tento bod maďarskej histórie za “nespravodlivý a prehnaný”. A tiež takmer každý piaty Maďar uvádza, že má príbuzných v niektorej krajine bývalého Uhorska. Také výsledky ale nie sú vôbec prekvapivé.
Prípravy na sté výročie začali už dávno. Maďarský premiér Viktor Orbán totiž rád venuje Maďarov v zahraničí obrovskú pozornosť vrátane nemalých finančných prostriedkov. Vláda Maďarska spustila program takzvaného “cezhraničného zjednocovania” už v roku 2010, kedy zaviedla dvojité občianstvo, a 4. jún bol vyhlásený pamätným dňom pod názvom Deň národnej jednoty.
18. júna 2019 maďarská vláda vyhlásila rok 2020 za “rok národnej jednoty”. Pri uvedenej príležitosti Maďarská republika opravila a zreštaurovala 609 pamätníkov po celej krajine, ktoré sú venované padlým v 1. svetovej vojne. To ale nie je všetko – vláda podporila vydanie desiatok kníh o Trianone a podieľala sa i na vzniku počítačových hier a aplikácií pre maďarskú komunitu v zahraničí s touto tématikou.
Vo februári 2020 podpísal maďarský prezident László Kövér deklaráciu, v ktorej sa píše, že Maďarsko chce pokračovať v pláne zjednocovania národa bez zmeny hraníc, ,,aby sme spájali životy našich rozdelených komunít tak, ako keby sme všetci žili v rámci jednej spoločnej hranice,” uvádza sa v nej.
Orbán vo svojom prejave o stave krajiny vo februári zdôraznil, že je dôležité, že aj sto rokov po odsúdení na “trest smrti”, ktorým bol Trianon, sú Maďari a Maďarsko stále nažive: ,,A nielen, že sme nažive, dokonca sme sa zbavili i nepriateľského obkľúčenia,” povedal.
Uhorsko mohlo byť dlhú dobu skutočne považované za nadnárodné kráľovstvo, kde spolu žili rôzne národy. V období romantizmu však prišiel nový koncept národa, ktorý sa odvíjal predovšetkým od jazyka. Tak sa menila dynamika vzájomných vzťahov jednotlivých etník a národov v rámci monarchie. Pre zachovanie určitej stability zvolili maďarské úrady cestu tvrdej maďarizácie, ktorá trvala ďalšie desaťročie. Do vtedajšieho Uhorska patrilo aj územie dnešného Slovenska, Chorvátska, časť Rumunska, Srbska, Rakúska, Slovinska i Ukrajiny.
Minulý mesiac zverejnil Orbán na svojom facebooku fotografiu, na ktorej bolo historické Uhorsko. To vyvolalo vlnu nevôle u väčšiny politických predstaviteľov krajín, ktoré majú maďarskú menšinu. Slovinský prezident podobné prejavy so znepokojením odmieta. V Rumunsku sa zase v apríli rozpútal škandál, keď prezident v reakcii na návrh zákona o autonómii obvinil opozíciu, že chcú dať Sedmohradsko Maďarom.
https://precitaj.si/na-juhu-slovenska-sa-deju-zvlastne-veci-niekto-prekryl-slovenske-nazvy-miest-a-obci-toto-tam-zanechal/
Zdroj/Foto: Blesk, Facebook
