S vakcínami proti novému koronavírusu je to zložité. Čím viac firiem ich uvedie na trh, tým viac rôznych ampuliek budú musieť lekári uchovávať v chladničkách. Zatiaľ čo u veľkých očkovacích centier to nie je zásadný problém, praktickí lekári sa tým však dostávajú do komplikovanej situácie, nehovoriac o tom, že existujú vakcíny, ktoré treba uchovávať v extrémnych mrazoch, čo vyžaduje špeciálne vybavenie.
Je tu tiež fakt, že očkovanie je ukončené až po dvoch dávkach, s výnimkou vakcíny Johnson & Johnson, ktorá je jednodávková. Vo výsledku všetky tieto aspekty robia z očkovania proti “korone” veľmi zložitú logistickú operáciu, hlavne pre vzdialenejšie regióny. Veľmi by pomohlo, keby sa jednotlivé vakcíny mohli medzi sebou miešať – jednoducho by ľudia získali tú dávku, ktorá by bola práve k dispozícii.
Má to aj ďalšie hypotetické pozitívum. Rôzne vakcíny majú totiž rôznu účinnosť, a správajú sa taktiež rôzne k jednotlivým mutáciám. Keď by sa skombinovali, mohli by svoju účinnosť zvýšiť. Lenže je otázne, či je to len naivná laická teória, alebo k zvýšeniu efektivity skutočne môže dôjsť. Vedci sa to teda rozhodli preukázať.
Minimálne myšlienka nie je absurdná. Odborníci o možnosti skutočne začali debatovať, vo Veľkej Británii bola dokonca spustená klinická štúdia, ktorá skúma, čo sa stane, keď sa vakcíny zmiešajú dohromady. A nielen to, štúdia už bola navyše rozšírená, aby zahrnula látky od väčšieho množstva výrobcov.
Najskôr AstraZeneca potom Pfizer
V prvej fáze sa testovala prvá dávka vakcíny AstraZeneca, ktorá je tzv. Adenovírová, t.j. obsahuje neškodný vírus, ktorý obsahuje genetickú informáciu, ktorú dostane do buniek. Po nej nasledovala druhá dávka vakcíny Pfizer, ktorá je pre zmenu založená na báze mRNA. Záujemcovia sa mohli hlásiť od začiatku februára.
Tento týždeň sa do skúmania zaradila aj možnosť, že druhou dávkou bude Moderna (tiež mRMA) alebo Novaxax (proteínová vakcína), ktorá je európskymi regulátormi ešte len posudzovaná. Hlásiť sa môže akákoľvek osoba nad 50 rokov, ktorá už dostala prvú dávku buď od Pfizeru, alebo od AstraZeneca. Autori štúdie, skupina Oxford Vaccine, dúfajú, že zoženú aspoň 1 050 záujemcov.
Výsledky prvej fázy testu by mali byť známe budúci mesiac, rozšírené fáza potom bude nasledovať v júni alebo júli. Samotná štúdia bude trvať rok a vedci sú presvedčení, že mixovanie je bezpečné a ľuďom nič zlého neprinesie, otázkou skôr je, či dokáže aj pomôcť. Súčasťou testu je sledovanie možných vedľajších účinkov, účastníkom tiež bude odobratá krv, aby sa zistilo, aké protilátky a tzv. T bunky kombinácie vakcín vytvorili.
Nejde o nič nové
Miešanie vakcín nie je princíp, ktorý by sa objavil až teraz. V skutočnosti sa v imunológii používa dlhšie, občas sa dve látky skombinujú, aby zvládli lepšie bojovať s jedným konkrétnym patogénom. Stratégia sa vedecky nazýva heterológny prime-boost a v minulosti ju európske úrady povolili ako ochranu proti Ebole alebo u experimentálnych vakcín proti HIV.
Zdroj/Foto: BBC, Facebook
