Nie je žiadnym tajomstvom, že slovenské zdravotníctvo už niekoľko rokov trpí nedostatkom personálu a kvalitného vybavenia. Prezident Slovenskej lekárskej komory (SLK) Marian Kollár vyzval v súvislosti s mimoriadne náročnou situáciou s koronavírusom k návratu slovenských lekárov zo zahraničia.
Prezident SLK verí, že jeho výzva neostane bez odozvy a slovenskí lekári pracujúci v zahraničí sa vrátia do vlasti.
Netrvalo dlho a na sociálnej sieti sa objavil prvý odkaz slovenskej lekárky, ktorá spoločne so svojím manželom, taktiež lekárom, pracuje v Nemecku už 5 rokov. Jej slová bolia, no zároveň otvárajú oči.
Odkaz slovenskej lekárky z Nemecka
Som lekárka. Môj manžel je lekár. Už 5 rokov žijeme v Nemecku. Založili sme si rodinu, kúpili sme si tu dom, splácame tu hypotéku, naše deti tu chodia do školy. Dnes sa tu starám o najťažšie stavy u pacientov s ochorením Covid-19. Dnes ma zaujala výzva, aby sme sa vrátili na Slovensko, lebo nás potrebuje. Svojich pacientov neopustím, ale aj tak by som sa chcela k tejto výzve vyjadriť.
Keď som skončila štúdium medicíny a nastúpila na svoje prvé miesto v jednej okresnej nemocnici, bol môj nástupný plat nižší ako mala moja spolužiačka zo základnej školy, ktorá robila kaderníčku. Naozaj. Nastúpila som do nemocnice, ktorá mala vybavenie staré desiatky rokov. Keď som si urobila kávu, tak som ju pila v lekárskej izbe kde padala omietka a sedela som na dotrhanom kresle. Ani ja a ani môj manžel sme nemali rodičov, ktorí by nám mohli finančne pomôcť a tak sen o vlastnom bývaní nám pripadal nekonečne vzdialený. V nemocnici sme však nemali ani vybavenie, ktoré potrebovali naši pacienti a ktoré už v susednom Česku bolo bežným štandardom. Poisťovne nás obmedzovali v základných úkonoch a často som si pripadala trápne, keď som sa to pokúšala vysvetľovať pacientom. Odišli sme.
A zrazu sme spoznali iný svet. Nemocnice ktoré fungujú, ktoré sú špičkovo vybavené a áno, kde poberáme plat, ktorý nám umožnil kúpiť si vlastnú strechu nad hlavou. Na Slovensku spoločnosť dopustila, že zdravotníctvo sa roky rozkrádalo a poriadne sa do neho neinvestovalo. Spočítajte si koľko máte zrekonštruovaných futbalových štadiónov a koľko nemocníc od roku 1989? Bojím sa, že Slovensko teraz doplatí na to, že spoločnosť dlhé roky tolerovala, aby sa na zdravotníctvo kašlalo. Len malý príklad. Je rok 2020 a veľká spádová Fakultná nemocnica v Trenčíne nemá ani len centrálny príjem. V noci privezie sanitka z okresnej nemocnice pacienta vo vážnom stave a chodíte z budovy do budovy, z oddelenia na oddelenie, lebo tam vám povedia – to patrí na chirurgiu, tam zase, že na internú. Choré! Toto sa ešte stále deje v spádovej nemocnici! Toto je ukážkový symptóm stavu nášho zdravotníctva.
Držím Slovensku palce, ale bude to ťažké. Verím, že táto kríza otvorí spoločnosti oči a určí nové priority kam a prečo investovať.
Výzva lekárskej komory
https://www.facebook.com/lekarskakomora/posts/3565113883552905
Zdroj/Foto: Facebook/nekŕmte nás odpadom, slovenská lekárska komora, freepik
