Sociálnymi sieťami sa aktuálne šíri dojímavá, no za to pravdivá spoveď nemenovanej Slovenky pracujúcej v predajni potravín ako predavačka. Žena v nej opisuje každodenné útrapy, ktoré si musí v práci prežiť. Nemá to ľahké!
Predavačka píše o situácii v obchodoch. Rozhodla sa opísať situáciu anonymne z obavy, že by mohla prísť o prácu.
Je štvrtok ráno. Ja som asi pred 7 minútami otvorila svoje opuchnuté, unavené oči a opäť prekliala vstávanie. Nabehla som po dlhej dobe na instac a hneď na mňa pozerá tvoja tvár s drobcom.
Čítam status a hneď som vedela, že ti musím napísať. Žiaľbohu, nemôžem pod tvoj status, lebo by ma aj môj zamestnávateľ aj tvoji komentujúci ukameňovali…
Ty vieš, kde pracujem…
Momentálne to vyzerá tak, že už ledva držíme pokope. Všetky z nás… Denne (okrem nedele) sedíme na zadkoch v pokladniach, sledujeme rad ľudí, ktorý nemá konca a počúvame, že sme lakomé p**e, k***y a nechci vedieť čo všetko…
Že tú múku aj kvasnice máme my, suky lakomé, doma… Ľudia sa osočujú, urážajú, kričia a nedajboh, aby zbadali človeka, ktorý nie je z nášho mesta…
Je ťažko popísať, čo sa deje v obchodoch, ako je ten náš. Momentálne nám denne prejde cez ruky okolo 3 500 zákazníkov. Dovolím si tvrdiť, že 1000 z nich sú, žiaľbohu, bytosti, vďaka ktorým sa toto celé deje a dlho ešte diať bude.
Všetky milujeme svoju prácu, no keď ťa v takejto situácii zákazníčka opľuje kvôli kvasniciam (no ona odmieta platiť v rukaviciach), tak sa modlíš za úplné zatvorenie, potraviny na prídel a armádu v uliciach… (ešteže mám pred pokladňou aké-také plexisklo)
Bohužiaľ, je to tak… Je to tvrdé, no je to úplná realita. Toto je denno-denne. Nejeme, spíme málo, psychicky nevládzeme a fyzicky vládzeme, len kým nás proste nevykotí…
Denne sa vraciam domov k rodine, k deťom a myslím na to, či som sa chránila dostatočne… A v zápätí ďakujem Bohu za to, že robím, čo robím a mám príjem…
Ľudia si nás nevážia, urážajú nás… Napísať na nete xy statusov o tom, ako všetkým ďakujú a potom sa správať ako HOVÄDO – to už je len vizitka.
A ešte na upresnenie: vzali nám nedele, aby sme si oddýchli… Každú nedeľu tam drieme ako kone a dezinfikujeme od podlahy až po plafón. Samozrejme, len pár hodín, aby nám nemuseli dať príplatok…
To ľudia vidia, že sme prišli o príplatok a skrátením otváracích hodín aj o rizikový príplatok? Na ten musíš, bohužiaľ, odrobiť viac ako 170 hodín…
No nebudem ťa tu ďalej deptať svojim výlevom, len ma úprimne mrzí hlúposť a sebeckosť ľudí… Presne takých, ako bol ten ujo na parkovisku…
Zdroj/Foto: Facebook