Veľkonočný odkaz Ireny Bihariovej: Ja nemôžem za vaše posr*né životy

NESMIEME SA DAŤ VYPLAŠIŤ!

Milí moji blížni, ktorí si predo mnou zapchávate nos,
Milí moji liberálni priatelia a priateľky, ktorí ste mi zvykli fandiť:

Tento text sa mi za posledné roky doposiaľ písal najťažšie. Okrem iného preto, že sa nedalo vyhnúť odhaleniu časti osobnej zraniteľnosti.
No keďže sú tie sviatky, ktoré sú symbolom zmierenia aj spytovania svedomia, príde mi to ako najvhodnejšia doba pre takúto otvorenosť. Bez ohľadu na našu vieru či ateizmus, raz za čas je zdravé naliať si čistého vína.

Milí moji blížni,
? Píšem tieto úvodné riadky najprv vám, ktorí nedokážete odolať pokušeniu vstúpiť do každej diskusie, ktorá sa ma týka, a zanechať v nej chrapúnske komentáre. Chápem. Je to častokrát silnejšie než morálny či náboženský imperatív neublížiť. Skrátka človeka tak nejak ovládne nutkavá potreba (pardón za výraz) vygrcať sa mi do tváre a pripomenúť mi, že som obyčajná cigánska handra, do ktorej si môžete kedykoľvek utrieť topánky.

? Škoda, že pri tom nestihnete zachytiť, o čom vlastne hovorím. Lebo neraz sa ozývam práve kvôli ochrane vašich práv. Netúžite viesť kritickú politickú diskusiu, potrebujete uspokojiť pošramotené sebavedomie a ja vám v tom dokážem poslúžiť. Dívate sa na mňa s opovrhnutím a pýtate sa: Prečo zas kváka do novín ONA? Akým právom jej patrí priestor?

? Rozumiem: vnímate ma ako škaredú, krpatú, papuľnatá. Kdesi vzadu sa do toho primiešava aj ideologický odpor. Ale ten sa ťažko argumentuje. Oprieť sa do môjho výzoru je oveľa ľahšie. Časti z vás slúžim ako podvedomá ego barlička : toť oproti vám stojí netypická, 48 kilová, krátkovlasá Rómka, ktorá pripomína skôr androgýnna, než echtovnú ženskú plnú krvi a mlieka. Chápem to. Konečne ste našli niekoho, kto sa vám zdá škaredší od vás . OK, ja to beriem. Každý máme iný vkus.

?Trochu menej rozumiem tomu, ako vám môžem vyjsť v ústrety. Je zle, ak sme chudobní, v osadách. No hádam ešte väčší hriech je to, ak sme lepší ako mnohí z vás. To sa neodpúšťa! Ocitli ste sa v konfrontácii s vysokoškolsky vzdelanou Rómkou. Je vlastne jedno, čo som robila, dosiahla, komu pomohla. Nech by som urobila čokoľvek, mnohým z vás sa to stále nezdá dosť dobré. Azda existuje len jediné, kde mi doprajete pôsobiť: : mám upratovať osady.
Nič viac ma nevedelo tak zaskočiť, ako chabý pokus o kompliment: “Keby boli aj ostatní Rómovia ako vy, nebol by problém”. Juj. Lenže takých ako som ja je málo aj medzi vami.
Ale ani toto nie je ťažké pochopiť: Pre istú časť z vás symbolizujem všetko to, čo vnímate ako krivdu: “Prečo hentaká cigánska škrata áno, a ja nie nie“?

JA FAKT NEMOŽEM ZA VAŠE PO*RANÉ ŽIVOTY
Prepáčte, ale ja ozaj nemôžem za vaše nezdary. Musela som sa onakvejšie obracať, ako mnohí z vás. Ani mne nič nepadlo z neba do úst. Stálo ma to roky odopierania, prebdených nocí, a áno, aj tých jaziev a stôp na tvári, pre ktoré sa vám dnes javím škaredá.
Nebudem vám vypisovať nič o tom, čo všetko ma hnevalo a bolelo. Mrnčanie nie je to, čo by za tie roky hnalo dopredu.
Bola som ochotná na sebe zmeniť čokoľvek, aby som si zaslúžila obyčajnú úctu. Nedokázala zmeniť akurát to jediné – ako vyzerám. Až do rannej dospelosti som chodila k lekárke a chcela som ako Michael Jackson vyblednúť. Znie to crazy, ale naozaj som na seba roky plácala rôzne bieliace krémy.

Lenže mňa ten ťažký život nedoviedol k tomu, aby som vás nenávidela. Práve naopak: tie skúsenosti ma naučili cítiť empaticky vaše krivdy. Vyvolali vo mne nekonečnú vervu bojovať za vás. Za to, aby vám bola dopriata dôstojnosť. Aby ste mali prístup k spravodlivosti, aby vaše decká neboli vysmievané a mohli chodiť do kvalitných škôl. Bolia ma všetky skrivodlivosti, ktoré sa vám dejú.
Ja som neprišla na Miss Universe, ale biť sa aj za vás. Pretože som polku svojho života strávila podobne ako vy mnohí. Nemusím na vás nič hrať. Proste som si tým prešla.

Moji milovaní priatelia z liberálnej bubliny,

Druhú polovicu života som strávila na školách a v práci, kde ste ma prijali medzi seba. Formovali, inšpirovali a mnohí ste mi dodnes vzormi. Tak, ako budem nafurt polkou srdca patriť do „neelitárskych kruhov“, lebo tam som vyrastala. Tak budem nafurt polkou srdca patriť vám: pokrokovým, múdrym a žiaľ takisto zaznaným, posmechovaných a urážaným liberálom a liberálkam.

Avšak viac ako všetky pluvance od ostatných ľudí ma zabolí to, keď začínate práve vy prepadať skepse. Keď ste začali niektorí pochybovať, či je na mňa Slovensko pripravené. „Lebo veď vidíte, čo tej Irene vypisujú. Cez toto proste neprejdete“.

NESMIEME TO VZDAŤ. NESMIEME SA DAŤ VYPLAŠIŤ!
Vždy sa najprv objaví malá, na svoju dobu avantgardná skupinka, ktorá je dlho na smiech, lebo provokuje odvážnymi myšlienkami a ruší tradičné privilégia pre vybraté skupiny. Lenže každý posun nakoniec nastáva tak, že práve odvaha pokrokárov prelomí zakorenené tabu. A toto presne je naša spoločná úloha:
Tá pokrokárska “avantgarda” sme dnes v mnohom my, progresívci. A vy ste tí, ktorí jediní dokážu pomôcť nám prelomiť tabu a posunúť Slovensko k odvážnej, modernej, slobodnej a férovej krajine. V krajine, kde predsa nemusíme Rómku diskvalifikovať z politickej súťaže a radšej ju skryť kamsi do pivnice. Už nie!

Som obojživelník a cítim krivdy oboch skupín. Až raz zakopeme válečnú sekeru, zistíme, že nám ide o to isté: či si Bratislavčan narodený uprostred honosných knižníc, alebo Trnavčanka, narodená v biednom panáleku. Vy, moji liberálni bratia a sestry, ste tí, s ktorými dokážeme spoločne bojovať dokonca aj za práva a dôstojnosť tých, ktorí dnes možno často bojujú proti nám. Ale ak si zachováme vieru, že vždy ide o človeka, že aj tí, ktorí dnes rozdávajú pľuvance, si zaslúžia dôstojnosť, tak jedného dňa sa tá priepasť začne zmenšovať.

Niet lepšej misie pre obojživelníčku, než sa o to každý deň pokúšať.

Uverejnil používateľ Irena Bihariová • Progresívne Slovensko Pondelok 5. apríla 2021