Možno ste už i vy medzičasom postrehli príbeh Slovenky Diany, ktorá študuje v Taliansku, avšak nedávno sa vrátila na Slovensko. No to, čo u nás zažila, jej podľa jej slov doslova vyrazilo dych. Tvrdí totiž, že u nás je organizácia boja s novým koronavírusom oveľa horšia než v krajine, odkiaľ prišla. My vám jej príspevok prinášame v originálnom znení.
Nezvyknem písať statusy na Facebooku, no toto mi nedalo.
,,Žijem nejaký ten rok v Taliansku, nepopieram, že na ich legendárny výrok “con calma” často nenadávam, nehovorím ako sa im nechce pracovať, či ako to veľakrát v ich štáte nefunguje.. potom však na pár dní zavítam k nám na Slovensko a presvedčím sa, že to môže fungovať aj horšie. Respektíve nefungovať..
K tomu, že momentálne študujem v talianskom Forlì, región Emilia Romagna, ktorý patrí k druhému najviac nakazenému regiónu v Taliansku, sa vrátim neskôr..
Predtým, než som vycestovala z Talianska na Slovensko, nakoľko sa z mesta, kde som bola stalo takmer mesto duchov, som šla k obvodnej doktorke v Taliansku. Mala som bežné príznaky chrípky, zvýšená teplota, únava. Vravím si, že predsa len sa pôjdem dať skontrolovať, človek nikdy nevie. Budem viac pokojná keď prídem domov. Keďže som žiadne z hlavných príznakov Corona vírusu nemala, skontrolovala ma bežne, do troch dní som sa mala opäť ozvať, a ak by sa mi stav zhoršil, došla by ku mne domov. Alebo by zavolala do nemocnice. Dovolať sa jej o tri dni nebol problém, no aj napriek tomu, že som bola už bez teploty a únavy, povedala mi, aby som sa prišla dať skontrolovať ešte raz ak cestujem domov. Doktorka ma zobrala aj napriek tomu, že bolo po 20tej hodine. Áno, v Taliansku to nefunguje… S lepším pocitom som sa teda vybrala o deň nato domov. Letecky. Na letisku v Bologni to bolo vyprázdnené. Zopár ľudí s rúškami, zopár bez nich, no a pár ľudí so slzami na tvári.. boli to tí, ktorí sa rovnako ako ja s mojou slovenskou kamarátkou, snažili dostať domov, do svojej krajiny. Keďže cestovať z Talianska do Belgicka bolo nemožné, chalani si vybrali let do Bratislavy, z kade mali v pláne vziať si autobus do Viedne.
Prvý šok nastal pri gate. Po kontrole letenky nám dali dotazníky, ktoré sme mali počas letu vyplniť. Problém ale bol v tom, že zahraničných pasažierov pre tento let bolo viac, ako dotazníkov v angličtine. Po pristátí došiel pracovník bratislavského letiska, aby upozornil stevardov, že nikto nemôže opustiť lietadlo bez toho, aby neodovzdal vyplnený dotazník. Nato, samozrejme, začal hluk od ostatných, keďže zahraniční cestujúci nerozumeli slovenským dotazníkom. Preto som stevardovi preložila zo slovenčiny do taliančiny všetky potrebné informácie a on to naďalej vysvetlil ostatným.. “Výborný začiatok,” pomyslela som si. To som ale nevedela, čo ma čaká v nasledujúce dni..
Piatok, 17.00, píše mi kamarátka, ktorá cestovala z Talianska spolu so mnou. Má vraj zvýšené teploty, preto volá na zelenú linku do Trenčína, aby vysvetlila situáciu a požiadala o testy. (V Taliansku mala týždeň pred odchodom 39 teploty, no po vyšetrení jej bolo povedané, že nemá vírus.) Človek si však chce byť istý.
Chytím telefón a volám na zelenú linku aj ja. Do Bratislavského kraja. Nezdvíhajú. Volám o hodinu, dve, tri… nič. Obsadené. Volám deň nato. Výsledok ten istý. Nie raz, nie dva. Dokopy som volala 45x! Prišiel ten deň. Nedeľa 8.3.2020. Dovolala som sa. Pani na zelenej linke mi však dala inú odpoveď než som čakala. Vraj musím volať všeobecnému lekárovi, pretože oni ma nemôžu len tak poslať na testy. Ten mi má dať odporučenie, a tak by som na ne mala ísť.
Pondelok 9.3.2020. Volám mojej všeobecnej lekárke. Jeden, dva, tri, štyri či päťkrát. Rovnako – NIČ. Aké zvláštne v tejto krajine. Volám preto mojej tete, či by tam nemohla zájsť osobne, aby vysvetlila situáciu. Zašla. Doktorka jej však povedala, že ona žiadne odporučenie nedáva. Má vraj len usmerniť ľudí, ktorí by mali volať na zelenú linku a ktorí nie. S letákom, ktorý je na fotke pod príspevkom, na ktorom nájdem čísla na ktoré volám už tri dni, ju pošle domov. Mám vraj neprestávat volať.
A tak volám. Nie raz, nie dva, nie trikrát. Presnejšie 75x! Zelená linka pre Bratslavský kraj, zelená linka pre celé Slovensko. Nič. Obsadené alebo to človeka rovno vypojí. A tak volám na všeobecnú linku RUVZ. Zdvihnú mi! Wau! Vysvetlím situáciu, poviem im, že som došla zo zóny, ktorá sa v sobotu večer stala červenou a rizikovou, poviem im, že kamarátka, ktorá so mnou prišla neprestáva mať teploty. No jej odpoveď? “Mrzí ma to, no ja Vám pomôcť neviem. Musíte volať na zelenú linku.” Tak tam opäť volám. Počet už nerátam. Po chvíli mi volá mama, ktorá je samoživiteľka rodiny a pracuje v zdravotníctve, že z nariadenia RUVZ vyplýva, že ak so mnou bola v osobnom vstyku, musí ostať 14 dní v karanténe. Aby neohrozila pacientov. Musí v nej ostať kým mi nespravia testy a nepreukáže sa, že sú negatívne. Paráda. Mám iba maloletú sestru, mamu, ktorá je jediným zdrojom príjmu v našej domácnosti a potom som tu ja, ktorá od rána trávi čas na telefóne.
Medzičasom som našla na internete informáciu, že by sa mama mohla dať v tomto prípade na OČR, no k tomu, od koho alebo ako ju má žiadať, som sa už nedopátrala.
Volám ďalej, nič. Rozhodla som sa zavolať do VŠZP, ktorej som pacientom. Spýtam sa aspoň tam, či nemajú nejaké nariadenia. Nič. Pani ma opäť odkázala na linku, ktorá je nedostupná.
A tak sedím doma. Možno s vírusom, možno nie. Vie mi ale niekto povedať ako ku 8.3.2020 po tejto krízovej situácii, mohli na Slovensku spraviť iba 496 vzoriek na vírus? Samozrejme, že je ľahšie povedať, že v Taliansku je nakazených viac, ak tu nie sme ochotní robiť testy. Kto vie prečo, možno preto, že niečo stoja.. v Taliansku ich však za prvé tri dni spravili 20 000. Zaujímavé, že čísla nakazených boli teda vyššie od začiatku. Ako môžeme povedať, že sme ako krajina pripravení, keď máme iba 1 (slovom jednu) sanitku na prevoz infekčných pacientov? Ako je možné, že kamarátke v Trenčíne odporučili, aby ju na infekčné priniesla mama a v Bratislave pre Vás dôjde sanitka? Zrazu to už nie je trestný čin? Verejné ohrozovanie? Nie je to tá istá choroba, ktorú by som mohla mať aj ja? Či sa podmienky pre chorobu menia v závislosti od regiónu??
Vie mi teda niekto vysvetliť ako môže hovorkyňa rezortu zravotníctva, Z. Eliašová, vyhlásiť, že rezort má situáciu pod kontrolou?
Pretože ja som doma len 4 dni a po tomto všetkom, so sa len opäť utvrdila v tom, že naša krajina pod kontrolou nemá nič,”
Zdroj/Foto: Facebook