Užívanie látok aktívne pôsobiacich na ľudskú psychiku je staré ako ľudstvo samo. Či už ide o pivo v starovekom Egypte, pitie vína v antickom Grécku a Ríme, alebo konzumáciu takzvaných magických húb počas rituálnych obradov naprieč celým svetom.
Medzi výnimky nepatrí ani kultúra Inuitov obývajúcich územie Sibíru a arktických oblastí za polárnym kruhom. Ich spôsob ako sa takpovediac dostať do “raušu“ bol a možno i stále je obzvlášť netradičný, pre niekoho priam až nechutný.
Inuitské kmene v priebehu náboženských rituálov mali vo zvyku používať starú známu Muchotrávku červenú, ktorá sa hojne vyskytuje v prírode i u nás na Slovensku. Keby ste ju však mali konzumovať priamo, zrejme by to kvôli obsahu toxických látok pre vás nedopadlo najlepšie.
K opojnému účinku a jeho maximálnemu efektu preto zvykli spomínané národy využívať moč osoby, ktorá predtým zjedla malé množstvo muchotrávok. Obsah psychadelicky aktívnych látok sa tak v moči zvýšil až päť násobne, navyše viac neboli pre ľudský organizmus nebezpečné. K tomuto poznatku ich malo priviesť pozorovanie voľne žijúcich sobov, ktorí prijímali moč od iných jedincov a následne pôsobili malátne.
Prečo však piť cudzí moč, keď menej nechutnou variantou je piť ten vlastný? Odpoveď je jednoduchá. Na osobu, ktorá moč obohatený o psychoaktívne látky vylúčila, totiž nemá žiaden účinok. Práve preto vznikol netradičný zvyk vymieňať si ho medzi sebou.
Zvyšky uvedenej tradície môžeme prekvapivo nájsť i v dnešnej mainstreamovej kultúre. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo nosí Santa Clausa červený oblek lemovaný bielou farbou a vlastní soby schopné lietať? Paralelu môžeme nájsť práve v muchotrávke červenej, ktorej účinky mohli privodiť vizuálne halucinácie, a tak sa i soby predsa mohli vznášať.
Zdroj/Foto: mushroom-magazine.com, Freepik, Wikipedia
