Krv vidíme pri obyčajnom porezaní ako červenú, no žily pod kožou často pôsobia modro alebo zelenkasto. Neznamená to však, že by v nich prúdila modrá krv. Za typickým sfarbením stojí najmä hemoglobín – bielkovina v červených krvinkách, ktorá obsahuje železo a pomáha prenášať kyslík.
Hemoglobín dokáže v pľúcach naviazať kyslík a spolu s červenými krvinkami ho dopraviť do tkanív celého tela. Krv bohatšia na kyslík má jasnejší červený odtieň, zatiaľ čo krv s menším množstvom kyslíka je tmavšia.
Prečo teda žily vyzerajú modré?
Farba žíl je optický jav. Svetlo prechádza cez kožu, pričom sa jednotlivé farby pohlcujú a odrážajú rozdielnym spôsobom. Preto môžu cievy pod povrchom pôsobiť modrasto, hoci krv v nich zostáva červená. Červené krvinky sa pritom vytvárajú najmä v kostnej dreni a v krvnom obehu zostávajú približne niekoľko mesiacov.
Krv však nerobí iba jednu úlohu. Prenáša kyslík a živiny, pomáha odvádzať odpadové látky a podieľa sa aj na obrane organizmu. Ak chcete zostať pri ľudskom tele, skúste aj diktát o krvnom tlaku alebo diktát o imunitnom systéme.
V nasledujúcom texte sledujte odborné názvy aj bežné slová. Pozor si dajte na i/y, dĺžne, mäkčene, správne pády aj predložky a označte výrazy, ktoré podľa vás nie sú napísané správne.
