Všeobecný prehľad nie je len zbierka dátumov, mien a hlavných miest. Niekedy rozhodne obyčajná situácia z autobusu, inokedy stará slovenská skratka, poznatok z ľudského tela alebo detail z histórie, ktorý človek kedysi vedel a dnes si už nie je celkom istý. Tento kvíz má 11 otázok a tentoraz sa pri viacerých oplatí skôr premýšľať než iba loviť v pamäti.
Nie všetko sa dá vyriešiť naučenou poučkou
Začnete pri percentách a fyzike bežného života, potom príde chémia, Mesiac a jedna zvláštna kosť v ľudskom tele. Neskôr sa presuniete k náboženskej tradícii, slovenským mestám, starším evidenčným číslam aj predmetu, ktorý kedysi patril k salašníckemu životu.
Ak vám vyhovuje pestrý mix bez jednej dominantnej témy, skúste aj predošlý všeobecný kvíz #586. Ten preveruje matematiku, ľudské telo, zemepis, literatúru, chémiu aj vesmír.
V poslednej tretine už nepôjde len o Slovensko. Jedna otázka preverí, čo sa deje s dátumom pri prekročení medzinárodnej dátumovej hranice, ďalšia sa vráti ku kalendárnej reforme, pri ktorej v niektorých krajinách z kalendára zrazu zmizlo desať dní.
Skúste všetkých 11 otázok bez vyhľadávania. Po vyhodnotení sa pri každej zobrazí aj krátke vysvetlenie, takže aj nesprávna odpoveď môže priniesť zaujímavý fakt. Ak vás bavia otázky postavené na javoch z každodenného života, pozrite si aj kvíz o zaujímavostiach zo sveta okolo nás.
Otestujte svoj všeobecný prehľad
Prečo sa pri prudkom rozjazde autobusu telo akoby nakloní dozadu?|*pre zotrvačnosť|pre zvýšenie gravitácie|pre odpor vzduchu|EXPL: Telo má vďaka zotrvačnosti tendenciu zachovať svoj pôvodný stav pohybu. Keď autobus prudko zrýchli dopredu, telo sa voči nemu javí, akoby sa nakláňalo dozadu.
Prečo sa v zime sype soľ na zľadovatené cesty?|*znižuje teplotu tuhnutia vody|zohrieva asfalt chemickou reakciou|vysáva vodu z ľadu|EXPL: Soľ rozpustená vo vode znižuje jej bod tuhnutia. Ľad sa preto môže topiť aj pri teplotách, pri ktorých by čistá voda zostala zamrznutá.
Prečo zo Zeme vidíme stále približne tú istú stranu Mesiaca?|*otočí sa okolo osi približne za rovnaký čas, za aký obehne Zem|Mesiac sa okolo vlastnej osi vôbec neotáča|jeho druhá strana zostáva neustále v tieni|EXPL: Mesiac je so Zemou v synchrónnej rotácii. Jedna otočka okolo vlastnej osi mu trvá približne rovnako dlho ako jeden obeh okolo Zeme.
Ktorá kosť v ľudskom tele nie je priamo spojená kĺbom so žiadnou inou kosťou?|*jazylka|kľúčna kosť|lopatka|EXPL: Jazylka leží v oblasti krku a je výnimočná tým, že sa nekĺbi priamo so žiadnou inou kosťou. Na mieste ju držia najmä svaly a väzy.
Ktorým dňom sa v rímskom obrade Katolíckej cirkvi začína pôstne obdobie pred Veľkou nocou?|*Popolcovou stredou|Kvetnou nedeľou|Zeleným štvrtkom|EXPL: V rímskom obrade sa pôstne obdobie začína Popolcovou stredou. Kvetná nedeľa a Zelený štvrtok prichádzajú až neskôr, počas záveru pôstneho obdobia.
Ktoré dnešné slovenské mesto bolo po stáročia korunovačným mestom uhorských panovníkov?|*Bratislava|Nitra|Trnava|EXPL: Bratislava, vtedajší Prešporok, bola korunovačným mestom Uhorského kráľovstva v období od 16. do 19. storočia.
Ktoré slovenské mesto označovala na starších evidenčných číslach vozidiel skratka DK?|*Dolný Kubín|Dunajská Streda|Dubnica nad Váhom|EXPL: Skratka DK patrila okresu Dolný Kubín v staršom slovenskom systéme evidenčných čísel vozidiel.
Ak pri prekročení medzinárodnej dátumovej hranice cestujete smerom na západ, čo urobíte s dátumom?|*pridáte jeden deň|uberiete jeden deň|dátum sa nemení|EXPL: Pri prekročení medzinárodnej dátumovej hranice smerom na západ sa kalendárny dátum posúva o jeden deň dopredu. Pri ceste na východ sa naopak jeden deň uberá.
Na čo tradične slúžil črpák?|*na pitie a naberanie mlieka či žinčice|na drvenie obilia|na naberanie uhlia do pece|EXPL: Črpák je tradičná drevená nádoba spätá najmä so salašníctvom. Používala sa na naberanie a pitie mlieka alebo žinčice.
Prečo v niektorých krajinách po 4. októbri 1582 nasledoval rovno 15. október?|*zavádzal sa gregoriánsky kalendár|opravovala sa chyba v počítaní priestupných rokov iba pre daný rok|desať dní bolo vynechaných po smrti pápeža|EXPL: Pri zavedení gregoriánskeho kalendára bolo potrebné upraviť nahromadený rozdiel voči slnečnému roku. V krajinách, ktoré reformu prijali hneď, preto po 4. októbri 1582 nasledoval 15. október.
