Slovenská kultúra prišla o autora príbehov, ktoré dávno prekročili stránky kníh. Peter Jaroš zomrel v nedeľu 8. novembra 2026 vo veku 86 rokov. Bol spisovateľom, scenáristom aj dramaturgom a jeho meno zostalo mimoriadne silno spojené najmä s dvoma dielami, ktoré poznajú celé generácie – s rodinnou ságou Tisícročná včela a s nezameniteľnou zbojníckou komédiou Pacho, hybský zbojník.
Pri Petrovi Jarošovi by však bolo nespravodlivé zostať iba pri jednej známej knihe či filme. Jeho tvorba ukazuje, ako blízko k sebe môžu mať literatúra a film, keď sa autor pohybuje v oboch svetoch. Jaroš totiž nebol iba spisovateľom, ktorého text niekto neskôr preniesol na plátno. V rokoch 1972 až 1990 pracoval ako scenárista a ústredný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na bratislavskej Kolibe.
Podľa Správ STVR napísal Peter Jaroš viacero filmových scenárov a jeho tvorba získala počas desaťročí množstvo literárnych aj kultúrnych ocenení. STVR po jeho úmrtí zaradila do vysielania aj program venovaný jeho osobnosti a filmové spracovanie Tisícročnej včely.
Dva príbehy, ktoré nemohli byť odlišnejšie
Práve Tisícročná včela a Pacho, hybský zbojník dobre ukazujú šírku Jarošovej tvorby. Na jednej strane stojí rozsiahly príbeh rodiny a niekoľkých desaťročí slovenského života. Na druhej strane komédia, ktorá si robí žarty z veľkých zbojníckych legiend, folklórnych stereotypov aj predstavy neporaziteľného národného hrdinu.
Tisícročná včela vyšla ako román v roku 1979. Filmová adaptácia zachytáva približne tri desaťročia, od konca 19. storočia až po obdobie prvej svetovej vojny. Nejde pritom iba o súkromné osudy jednej rodiny. Príbeh cez každodenný život, prácu, vzťahy a generačné konflikty ukazuje aj meniacu sa slovenskú spoločnosť.
Slovenský filmový ústav opisuje film ako ságu murárskeho rodu odohrávajúcu sa prevažne na slovenskej dedine. Jaroš sa zároveň na filmovej podobe svojho románu priamo podieľal – nešlo teda iba o prípad, keď autor odovzdá knihu a jej ďalší život už nemôže ovplyvniť. Viac o filme uvádza Slovenský filmový ústav.
Keď sa zo zbojníckej legendy stane paródia
Úplne inú tvár Jarošovej tvorby predstavuje Pacho, hybský zbojník. Film vznikol podľa jeho poviedky a namiesto vážnej zbojníckej legendy ponúkol humor, iróniu a zámerné prevracanie tradičných predstáv o slovenských hrdinoch.
Práve táto kombinácia sa ukázala ako mimoriadne úspešná. Slovenský filmový ústav označuje Pacha za jednu z mála skutočne vydarených slovenských filmových paródií. Snímka sa postupne stala kultovou a mnohé jej situácie a repliky zostali v kolektívnej pamäti aj desaťročia po premiére.
Zaujímavosťou je, že film nevyrástol z veľkého historického románu, ale z Jarošovej poviedky. Režisér Martin Ťapák neskôr spomínal, že ho zaujal už samotný názov a príbeh ho prakticky okamžite inšpiroval k filmovému spracovaniu. Podrobnosti o filme aj jeho vzniku približuje Slovenský filmový ústav.
Autor, ktorý nezostal iba pri knihách
Jarošov záber bol podstatne širší. Písal romány, novely a poviedky, vytvoril rozhlasové hry a dlhé roky bol súčasťou slovenského filmového prostredia. Jeho najznámejší román dostal aj voľné pokračovanie Nemé ucho, hluché oko. Za svoju tvorbu získal viacero ocenení vrátane Radu Ľudovíta Štúra II. triedy.
Práve jeho filmová práca však pomohla dostať niektoré Jarošove príbehy ďaleko za hranice literárneho publika. Aj človek, ktorý nikdy nečítal jeho knihy, môže veľmi dobre poznať postavy, scény či situácie, ktoré z nich vyrástli.
Ak máte radi slovenskú literatúru a film, môžete si po tomto kvíze skúsiť aj našu priraďovačku slovenských literárnych diel a autorov alebo kvíz o slovenských hercoch a filmoch.
Odišiel autor, jeho príbehy zostávajú
Peter Jaroš patril ku generácii autorov, pri ktorých sa literatúra prirodzene prepájala s filmom, televíziou aj rozhlasom. Jeho smrť uzatvára jednu kapitolu slovenskej kultúry, no filmy a knihy, ktoré po sebe zanechal, zostávajú. A práve dve z jeho najslávnejších filmových stôp si teraz môžete pripomenúť v ôsmich otázkach.
Ako dobre poznáte Tisícročnú včelu a Pacha?
Kto vo filme Tisícročná včela stvárnil Martina Pichandu?|Michal Dočolomanský|Štefan Kvietik|*Jozef Kroner|EXPL: Murárskeho majstra Martina Pichandu stvárnil Jozef Kroner, jedna z najvýraznejších osobností slovenského filmu.
Kto si v Tisícročnej včele zahral Sama Pichandu?|*Štefan Kvietik|Ivan Rajniak|Milan Kiš|EXPL: Sama Pichandu stvárnil Štefan Kvietik. V ďalšej časti príbehu sa práve jeho generácia dostáva výraznejšie do popredia.
Kto režíroval filmovú Tisícročnú včelu?|Martin Ťapák|Andrej Lettrich|*Juraj Jakubisko|EXPL: Filmovú adaptáciu z roku 1983 režíroval Juraj Jakubisko. Scenár napísal spolu s autorom románovej predlohy Petrom Jarošom.
Kto režíroval komédiu Pacho, hybský zbojník?|Juraj Jakubisko|*Martin Ťapák|Dušan Hanák|EXPL: Film z roku 1975 režíroval Martin Ťapák podľa rovnomennej poviedky Petra Jaroša.
Na ktorého legendárneho slovenského zbojníckeho hrdinu film Pacho, hybský zbojník parodicky odkazuje?|Juraja Dózsu|Mateja Korvína|*Juraja Jánošíka|EXPL: Pacho, hybský zbojník je vtipnou ponáškou na tradičnú legendu o Jurajovi Jánošíkovi a na zaužívané zbojnícke a folklórne klišé.
Kto stvárnil Pacha Matrtaja?|Marián Labuda|*Jozef Kroner|Karol Čálik|EXPL: Zbojníckeho kapitána Pacha Matrtaja stvárnil Jozef Kroner. Ten si zahral významnú postavu aj v Tisícročnej včele.
Ktorá známa dvojica sa podieľala na dialógoch filmu Pacho, hybský zbojník?|Milan Markovič a Stano Radič|Jiří Suchý a Jiří Šlitr|*Milan Lasica a Július Satinský|EXPL: Dialógy filmu pochádzajú aj z pera Milana Lasicu a Júliusa Satinského. Pre vtedajší zákaz činnosti pritom nemohli byť uvedení v titulkoch.
