Preskočiť na obsah
🏅 Práve prebieha 14. kolo Vedomostnej ligy · končí zajtra o 23:59 🆕 Práve pribudla nová ligová úloha: Pavúky, ihly, krv aj výšky: Pomenujete 8 fóbií podľa ich názvu? 🎯 V aktuálnom kole je už 48 bodovaných úloh · nové úlohy pribúdajú priebežne 👥 V tomto kole je zaradených 2 040 hráčov 🏆 Víťazi 13. kola · Kráľovská: Bizzzardus · Zlatá: Maryska · Strieborná: Doctorno12 · Bronzová: Nikinka

České slová, ktoré sa nám dostali pod kožu. Ktoré z nich v slovenčine neobstoja?

Žena a muž pri stole spomínajú na české slová; za nimi stojí starý televízor.

„Podaj mi ten sáčok.“ „Kde mám razítko?“ „Daj mi chvíľu kľud.“ Takéto vety na Slovensku neznejú nijako nezvyčajne. Jedno slovo sme odpočuli z českého filmu, ďalšie z rozhovorov v práci a niektoré sa v rodine opakovali tak dlho, až nám prestali pripadať cudzie. Ktoré z nich však patria do spisovnej slovenčiny?

Čeština a slovenčina sa roky stretávali v spoločnom štáte, v televízii, pri čítaní aj v bežných rozhovoroch. Preto sa českým výrazom nemusíme čudovať. Zaujímavejšie je sledovať, čo sa s nimi stane, keď ich začneme používať vo vlastnej vete: niektoré ostanú českými slovami, iné sa prispôsobia slovenskej výslovnosti a pri ďalších nás môže prvý dojem úplne oklamať.

Čeština zostala v uchu aj po vypnutí televízora

Stačí si spomenúť na české rozprávky, komédie alebo rozhovory, pri ktorých sa jazyky prirodzene striedali. Českému slovu sme rozumeli bez prekladu, a tak sme ho občas použili aj my. Jazykovedkyňa Katarína Gajdošová v štúdii o česko-slovenských jazykových kontaktoch opisuje, ako ľudia sami komentujú použitie českých slov: niekedy si pôvod uvedomujú, inokedy ich použijú pre humor či preto, že im v danej chvíli sadnú do vety.

Slovám prevzatým z češtiny hovoríme bohemizmy alebo čechizmy. Toto označenie však samo osebe ešte nie je rozsudkom nad každým podobne znejúcim výrazom. Rozhoduje konkrétne slovo, jeho význam a to, ako ho hodnotia slovenské jazykové príručky. Ak vás baví skúšať vlastný odhad, začnite kvízom o čechizmoch a až potom sa vráťte k nasledujúcim príkladom.

Žena sleduje starý televízor v obývačke zariadenej v štýle Československa.

Rohlík, botník, sáčok: slová, ktoré doma znejú prirodzene

Predstavte si úplne obyčajné ráno. V kuchyni si niekto vypýta rohlík, na chodbe hľadá topánky v botníku a na cestu si chce vziať sáčok. Každý vie, čo má na mysli. Zrozumiteľnosť však nie je to isté ako spisovnosť.

Gajdošovej štúdia uvádza práve rohlík, botník a sáčok ako výrazy zachytené v slovenských slovníkoch s nespisovným hodnotením. V spisovnom texte siahneme podľa významu po slovách rožok, topánkovník a vrecko. V rozhovore s českým priateľom, pri citovaní filmu či pri jazykovej hre má české slovo svoje miesto. Pri písaní slovenského článku je dobré vedieť, čo sme vlastne prevzali.

Podobný malý test ponúka aj náš rýchly kvíz: slovenské alebo české slovo? Pri niektorých možnostiach sa rozhodnete okamžite, pri iných vás môže zmiasť práve to, ako často ste ich počuli.

Razítko v kancelárii a kľud v rozhovore

České vplyvy sa neusadili len pri jedle alebo domácich veciach. Počuť ich aj v kancelárii: niekto hľadá razítko, stláča tlačítko, žiada prehlásenie a kolegovi niečo doporučí. Článok v odbornom časopise Kultúra slova zaznamenal viaceré takéto bohemizmy dokonca v právnických textoch. Nejde teda len o uvoľnenú reč pri káve.

Ruka prikladá drevenú pečiatku na papier pri pracovnom stole.

V slovenských vetách si pri týchto významoch vystačíme s prirodzenými podobami:

  • pečiatka namiesto razítko,
  • tlačidlo namiesto tlačítko,
  • vyhlásenie namiesto prehlásenie,
  • odporučiť namiesto doporučiť,
  • sprievod namiesto doprovod.

Osobitný prípad je kľud. Znie po slovensky, lebo české klid sa prispôsobilo našej výslovnosti. V spisovnej slovenčine však máme pokoj, pokojný a pokojne. Podobne namiesto úradnícky znejúceho „jedná sa o problém“ môžeme jednoducho napísať „ide o problém“. Práve takéto drobnosti prezradia český vplyv skôr než nápadné české písmená.

Nie všetko, čo znie „česky“, je chyba

Pri hľadaní čechizmov sa dá zájsť aj opačným smerom: začneme opravovať slová, ktoré opravu nepotrebujú. Napríklad nástupište a stanovište sú v slovenčine prípustné podoby. Jazyková poradňa JÚĽŠ SAV upozorňuje, že viaceré staršie slovenské slová s príponou -ište nie sú čechizmy. Popri niektorých z nich existujú aj tvary s -isko, no nemožno mechanicky vyhlásiť prvú podobu za chybnú.

Ešte zaujímavejší je výraz kandidátna listina. Zjavná súvislosť s českým kandidátní by mohla vzbudiť podozrenie, lenže jazyková poradňa ho hodnotí ako spisovné pomenovanie. Ak si vyberáme medzi podobami kandidátna a kandidátska listina, odporúča skôr druhú. Je to pekná pripomienka, že pôvod či podobnosť s češtinou ešte automaticky neurčujú, ako sa slovo používa v dnešnej slovenčine.

Pri pochybnostiach pomôže slovníková rada Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV. Ústav pripomína aj opačný omyl: ak slovo nenájdeme v Krátkom slovníku slovenského jazyka, samo osebe to ešte nedokazuje, že je nespisovné. Krátky slovník totiž nezachytáva každé slovo.

Čo zostalo vo vašej slovnej zásobe?

Možno poviete rohlík len vtedy, keď citujete obľúbenú českú komédiu. Možno sa vám kľud dostane do vety úplne nebadane. Slová si nesú spomienky na ľudí, televíziu aj obdobie, v ktorom sme ich prvýkrát počuli. Poznať slovenský náprotivok neznamená vymazať tie spomienky; dáva nám to možnosť vybrať si výraz, ktorý sa práve hodí.

Ktoré české slovo používate vy alebo si ho pamätáte z domu? Napíšte nám do komentárov. A ak chcete pokračovať v jazykovej hre, skúste si ďalší kvíz o čechizmoch.

Roman

Roman

Roman tvorí kvízy, diktáty a vedomostné úlohy pre Prečítaj.si. Baví ho história, geografia, slovenčina aj malé otázky, ktoré vedia poriadne potrápiť.

Nový úspech