Každá dažďová kvapka má za sebou oveľa dlhšiu cestu, než by sa mohlo zdať. Voda sa najprv dostane do vzduchu ako neviditeľná para, vysoko nad zemou sa opäť zmení na kvapôčky a až potom sa môže vrátiť na povrch. Práve tento neustály kolobeh rozhoduje o tom, kedy sa nad nami vytvoria oblaky a kedy z nich začne pršať.
Slnečné žiarenie zohrieva oceány, jazerá, rieky aj vlhkú pôdu a časť vody sa postupne vyparuje. Vodná para stúpa do vyšších a chladnejších vrstiev atmosféry, kde sa začína meniť späť na drobné kvapôčky vody. Tento proces sa nazýva kondenzácia.
Od neviditeľnej pary až k dažďovým kvapkám
Milióny malých kvapôčok vytvárajú oblaky, no samotný oblak ešte nemusí znamenať dážď. Kvapôčky sa v ňom zrážajú, spájajú a postupne zväčšujú. Keď sú už príliš ťažké na to, aby ich prúdenie vzduchu udržalo vo výške, začnú padať k zemskému povrchu ako zrážky.
Voda sa po dopade nestratí. Časť vsiakne do pôdy, časť odtečie do potokov a riek a napokon sa môže znovu dostať do jazier alebo oceánov. Potom sa celý proces opakuje. Práve preto hovoríme o kolobehu vody v prírode.
Téma vyzerá jednoducho, ale jazyková časť môže byť zradnejšia. V texte sa objavujú odborné výrazy z meteorológie aj úplne bežné slová, pri ktorých rozhoduje správne i či y, dĺžeň, mäkčeň alebo správny gramatický tvar. Ak chcete pokračovať v precvičovaní slovenčiny, skúste aj diktát s vybranými slovami. A po pravopise si môžete preveriť aj všeobecný prehľad v kvíze.
Čítajte pomaly, kontrolujte podozrivé výrazy a označte iba tie slová, pri ktorých ste presvedčení, že sú napísané nesprávne.
