Huľava, gomboška, bavúze či hajloch. Na prvé počutie môžu znieť ako slová z cudzieho jazyka, pritom sa používali v slovenských nárečiach na pomenovanie úplne bežných vecí, ľudí aj javov. Tentoraz sme vybrali jedenásť výrazov z rôznych kútov Slovenska.
Nárečia nie sú iba odlišná výslovnosť. Majú aj vlastnú slovnú zásobu, ktorá sa môže meniť od regiónu k regiónu. Jazykovedci ju zachytávajú napríklad v Slovníku slovenských nárečí a materiáloch Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV. Práve vďaka takýmto záznamom dnes vieme, čo kedysi znamenali výrazy, ktoré už mimo svojho regiónu takmer nepočuť.
Od Gemera cez Liptov až po Tekov
Niektoré slová sa dajú podľa zvuku či súvislostí aspoň odhadnúť. Pri iných nepomôže ani intuícia. V našej jedenástke sa stretnú výrazy z Gemera, Liptova, Oravy, Tekova, okolia Trenčína aj západného Slovenska – a dva dobovo ladené obrázky pripomenú prostredie, v ktorom takáto slovná zásoba prirodzene žila.
Ak vás slovenské nárečia bavia, skúste aj kvíz s výrazmi fartuch, häcpír či poštárek alebo staršiu zostavu so slovami krumple, firhanka a rajbáč.
Pri každej otázke vyberte význam, ktorý sa k nárečovému slovu naozaj viazal. Koľko z jedenástich trafíte?
Nárečový kvíz: Čo znamená týchto 11 slovenských slov?
Kto bol v nárečovej slovnej zásobe „hajčár“?|pastier oviec na salaši|strážca úrody na poli|*najatý pohonič dobytka|EXPL: Hajčár, resp. upravené heslo hajčiar, označoval najatého pohoniča dobytka.
Čo sa označovalo slovom „hajloch“?|*vinohradnícka búda s pivnicou|malá maštaľ vedľa domu|drevený prístrešok na seno|EXPL: Hajloch bola vinohradnícka alebo vínna búda, často spojená s pivnicou. Výraz je doložený najmä zo západného a južného Slovenska.
Čo je „gomboška“?|gombík|*špendlík|ihlica|EXPL: Gomboška je nárečové pomenovanie špendlíka. Ide o jeden z výrazov, ktoré sa v slovenských nárečiach vytvorili prispôsobením prevzatého základu.
Čo znamenalo na Gemeri slovo „huľava“?|víchrica|*mračno|hmla|EXPL: V gemerskom nárečí sa slovom huľava označovalo mračno.
image|https://precitaj.si/wp-content/uploads/2026/11/dedina.webp|Ak vám niekto v nárečí povedal „ambreľ“ alebo „ambrel“, čo mal na mysli?|pršiplášť|kabát|*dáždnik|EXPL: Podoby ambreľ, ambrel či ambrela sa v rôznych slovenských nárečiach používali vo význame dáždnik. Doložené sú napríklad na Liptove, Šariši či pri Zvolene.
Čo znamenalo trenčianske nárečové sloveso „glančiť“?|žehliť|*leštiť|brúsiť|EXPL: Glančiť znamenalo leštiť, teda vyhladzovať alebo čistiť povrch tak, aby sa leskol.
image|https://precitaj.si/wp-content/uploads/2026/11/dedinka.webp|Čo označovalo slovo „puchor“ v nárečiach západného Slovenska?|pečeň|hrdlo|*žalúdok|EXPL: Puchor sa v Trnave uvádza vo význame žalúdok a v Bratislave aj konkrétnejšie ako hydinový žalúdok.
Čo boli v Tekove „bavúze“?|obočie|*fúzy|bokombrady|EXPL: Tekovské nárečové slovo bavúze označovalo fúzy.
Ak niekto na Liptove povedal „kabaňa“, o čom hovoril?|prikrývka|*oblečenie|obuv|EXPL: Kabaňa je v liptovskom nárečovom zázname pomenovanie pre oblečenie.
Aký význam malo v uvedenom oravskom nárečí slovo „kundra“?|hašterivá žena|slúžka v domácnosti|*žena ľahkých mravov|EXPL: Kundra je doložená ako hanlivé nárečové pomenovanie ženy ľahkých mravov. Dnes by išlo o výraz s výrazne pejoratívnym zafarbením.
