Mesiac raz vyzerá ako tenký kosák, inokedy ako polovica kruhu a počas splnu ako jasný celý kotúč. Jeho skutočný tvar sa však nemení. Mení sa iba to, akú časť jeho Slnkom osvetlenej polovice práve vidíme zo Zeme.
Mesiac obieha okolo Zeme a počas tohto pohybu sa neustále mení jeho poloha voči Zemi a Slnku. Slnko pritom vždy osvetľuje približne polovicu mesačného povrchu. To, koľko z tejto osvetlenej časti vidíme, vytvára jednotlivé fázy Mesiaca.
Mesiac nemení tvar, mení sa náš pohľad
Pri nove je osvetlená časť Mesiaca otočená prevažne od Zeme, preto ho na oblohe takmer nevidíme. Postupne pribúda osvetlená plocha až po spln, keď vidíme takmer celú privrátenú stranu. Potom začne osvetlená časť opäť ubúdať. Astronomický ústav SAV pravidelne zverejňuje aj termíny novu, prvej štvrte, splnu a poslednej štvrte pre jednotlivé mesiace.
Celý cyklus od jedného novu k ďalšiemu trvá približne dvadsaťdeväť a pol dňa. Mesiac pritom ovplyvňuje aj ďalší známy jav na Zemi – ak vás zaujíma jeho súvis s morami, skúste si diktát o prílive a odlive. Pri astronomických témach môžete pokračovať aj diktátom o jesennej rovnodennosti.
Teraz sa namiesto mesačných fáz sústreďte na pravopis. Sledujte i/y, dĺžne, mäkčene aj správne tvary slov a označte iba tie výrazy, ktoré podľa vás nie sú napísané správne.
