V dnešnej uponáhľanej dobe len zriedkakedy narazíme na niečo tak krásne a dojímavé, čo je obsiahnuté v nasledujúcom príbehu. Babička sa rozhodla, že pôjde do mesta. Chcela sa dostať do kostola, no nevedela si kúpiť lístok…
Celý príbeh
“Na zastávke v Prešove prišla za mnou babka a pýtala sa ma, či jej nepomôžem. Chcela sa dostať ku kostolu. Nevedela si kúpiť lístok, tak som jej ho pomohol vytlačiť. Vytlačil som jej a vysvetlil som v akom čase sa tam dostane a do akého trolejbusu musí nastúpiť a ako si označí lístok. Pochopila a usmiala sa, na znak vďaky.
Mala pri sebe syna, ktorý tiež nevedel, lebo sú z dediny. Veľmi sa mi páčilo oslovenie syna (MAMIČKA MOJA DRAHÁ). Bolo to krásne a úprimne. Videl som, že si syn váži svoju mamu a že ju má hlboko v srdci. Bolo aj vidno, že sa hanbí, že nevedel vytlačiť lístok. No čo ma najviac prekvapilo a priznám sa, že som to nevedel zo začiatku pochopiť.
Keď som jej povedal že lístok ju bude stáť 0,80 €, tak vytiahla vreckovku, kde mala peniažky. S trasúcimi rukami mi podala 2 eurá bez akéhokoľvek náznaku strachu. Páčila sa mi jej “peňaženka”. Pýtal som sa jej, že prečo nemá peňaženku. Jej odpoveď: “Synáčku, nepotrebujem peňaženku, lebo peniaze dôležité nie sú. A veľa peňazí nemám a peňaženka by mi bola na nič. Chustočka mi stačí na to málo, čo mám. Nepotrebujeme toho veľa. Túžime po bohatstve, no ja som spokojná s tým čo mám”. Aj to málo stačí k šťastiu.”
Zdroj/Foto: Facebook/nno
