Spomínate si na vôňu koláčov, lesklé čokoládové figúrky na stromčeku a chvíľu, keď sa celá rodina zišla pri sviatočnom stole? Vianoce v Československu mali mnoho podôb. Niečo sa pripravovalo doma, za niektorými darčekmi sa chodilo po obchodoch a na obľúbenú rozprávku sa čakalo pri televízore. Koľko detailov si pamätáte?
Na Štedrý večer sa v domácnostiach miešali staré rodinné zvyky s novšími vymoženosťami. Jedni spomínajú na opekance a oplátky, iní na darčeky, stromček ozdobený sladkosťami či premietanie obrázkových rozprávok. Tradície sa líšili medzi krajmi, generáciami aj rodinami, takže ani v jednom desaťročí nevyzerali všetky Vianoce rovnako.
Rozprávka v televízii bola malou udalosťou
Dnes si môžeme obľúbený film pustiť takmer kedykoľvek. Kedysi však o sviatočnom programe rozhodoval televízny rozpis a rodina sa stretávala pri jednom prijímači. Aj slávne Tři oříšky pro Popelku sa na obrazovkách Československej televízie objavili na Štedrý večer až rok po kinopremiére.
O filme, jeho obsadení aj tvorcoch sa môžete viac dočítať na stránke Českej televízie. Súčasťou sviatočných spomienok boli aj premietačky a obrázkové príbehy, pri ktorých rodičia rozprávali deťom rozprávky.
Čokoládové kolekcie, oblátky aj staré zvyky
Na stromčekoch sa ligotali ozdoby, sladkosti a reťaze. Na stole zasa nechýbali regionálne jedlá, ktorých názvy poznáme dodnes. Niektoré tradície pochádzajú z čias dávno pred socializmom a len sa preniesli do domácností našich rodičov a starých rodičov. Ich skutočný pôvod približuje aj Encyklopédia tradičnej ľudovej kultúry Slovenska.
Ak si chcete zaspomínať ešte viac, vyskúšajte náš retro kvíz o sladkostiach z Československa alebo kvíz o starých televíznych spomienkach.
Pripravili sme 11 otázok s tromi možnosťami. Nájdete medzi nimi televízne zaujímavosti, detské darčeky aj sviatočné zvyky. Správne riešenia sa zobrazia až po vyhodnotení.
Otestujte sa: Pamätáte si Vianoce za Československa?
Kto v pôvodnom českom znení prepožičal hlas princovi, ktorého v rozprávke Tři oříšky pro Popelku hral Pavel Trávníček?|Josef Abrhám|*Petr Svojtka|Vladimír Menšík|EXPL: Princa pred kamerou stvárnil Pavel Trávníček, ale v českej zvukovej verzii ho nahovoril Petr Svojtka. Potvrdzuje to aj oficiálny profil rozprávky v Českej televízii.
Ktorý režisér nakrútil rozprávku Mrázik z roku 1964?|Václav Vorlíček|Juraj Jakubisko|*Alexandr Rou|EXPL: Rozprávku Mrazík nakrútil sovietsky režisér Alexandr Rou v roku 1964. Príbeh Nastenky, Ivana a Marfuše sa stal obľúbenou súčasťou sviatočného televízneho programu aj v Československu.
Na čo slúžila detská premietačka Diax, po ktorej túžili mnohé deti aj pod vianočným stromčekom?|na prehrávanie gramofónových platní|*na premietanie obrázkových príbehov z diafilmov|na nahrávanie televíznych programov|EXPL: Diax bola československá detská premietačka používaná na zobrazovanie diafilmov na stene. Rodičia alebo starší súrodenci pri premietaní čítali či rozprávali príbeh. Premietačky Diax boli rozšírené najmä v 70. a 80. rokoch.
Čo obsahovali vianočné čokoládové kolekcie, ktoré sa kedysi vešali na stromček?|malé sklenené ozdoby|pohľadnice so zimnými obrázkami|*čokoládové figúrky a ďalšie balené sladkosti|EXPL: Vianočné kolekcie obsahovali najmä čokoládové figúrky a ďalšie cukrovinky v lesklých obaloch. Takéto jedlé ozdoby boli známe už pred vznikom Československa a obľúbené zostali aj počas socializmu.
Pod akým ďalším názvom sú na Slovensku známe tradičné vianočné opekance?|fánky|*bobáľky|medovníky|EXPL: Opekance sa v rôznych regiónoch nazývajú aj bobáľky, pupáky či pupáčky. Ide o kúsky pečeného cesta, ktoré sa pred podávaním zvlhčovali a často posypali makom a osladili medom alebo cukrom.
Ktoré štyri plnky sa tradične spájajú s vrstveným vianočným koláčom štedrák?|zemiaková, kapustová, syrová a cibuľová|*maková, orechová, lekvárová a tvarohová|vanilková, čokoládová, kokosová a karamelová|EXPL: Štedrák je tradičný vianočný koláč z vrstiev kysnutého cesta s makovou, orechovou, lekvárovou a tvarohovou plnkou. Jednotlivé náplne vyjadrovali želanie hojnosti a dobrej úrody.
Na čo slúžila železná oblatkáreň s dlhými ramenami, používaná aj na slovenských dedinách?|na drvenie vlašských orechov|na výrobu sviečok|*na pečenie vianočných oblátok|EXPL: Oblatkáreň tvorili dve kovové platne spojené podobne ako kliešte. Riedke cesto sa medzi nimi pieklo nad ohňom alebo vo vyhriatej peci. Na platniach bývali vyryté obrazce, ktoré sa odtlačili na oblátku.
Kde býval v staršej vidieckej tradícii niekedy umiestnený menší vianočný stromček, ešte pred rozšírením dnešných stojanov?|na okennej parapete za sklom|*zavesený nad stolom na stropnom tráme|na vrchu pecného komína|EXPL: Staršie vidiecke domácnosti poznali aj visiaci stromček pripevnený na stropnom tráme nad stolom. Neskôr sa viac rozšíril väčší ihličnatý stromček upevnený v stojane. Zvyky sa líšili podľa kraja i obdobia.
Čo mali podľa ľudovej viery uvidieť deti, ktoré sa na Štedrý deň poctivo postili?|striebornú rybku|*zlaté prasiatko|bieleho jeleňa|EXPL: K známym ľudovým predstavám o štedrovečernom pôste patrilo zlaté prasiatko. Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru na Slovensku zachytáva aj jeho staršie regionálne podoby a ďalšie podobné predstavy.
Čo mali podľa vianočnej povery priniesť šupiny z kapra odložené na stole alebo v peňaženke?|šťastnú úrodu húb|ochranu domu pred búrkou|*peniaze a hojnosť v nasledujúcom roku|EXPL: Rybie šupiny v štedrovečerných zvykoch symbolizovali peniaze a dostatok. Ľudia ich niekde ukladali pod obrus či tanier a potom do peňaženky. Nešlo o univerzálny zvyk každej rodiny, ale o rozšírenú ľudovú poveru.

