Povolanie revízora nie je dodnes docenené povolanie, veď kto by mal rád predsa niekoho, koho hlavnou náplňou práce je kontrola cestovných lístkov a udeľovanie pokút, všakže? Podľa nemenovanej autorky, ktorá na internete nedávno zverejnila nemilú skúsenosť jej mamy práve s jedným z nich, by však mohli na svoju prácu prihliadať i viac ľudsky.
Nie len bezhlavo pokutovať. Vzhľadom na jej verejné vyjadrenie bola jej mama penalizovaná neprávom iba zhodou viacerých nešťastných náhod. Čo si o dolu uvedenom prípadne myslíte vy?
,,Dobrý deň, dnes bola moja mamina ráno na kontrole na onkológii v Bratislave. Odtiaľ išla trolejbusom do práce, no predtým sa zastavila na nákup. S plnými rukami dobiehala na trolejbus a po ceste si z tašky vyťahovala cestovný lístok. Nastupovala ako posledná a keďže sa trolejbus hneď rozjel, mamina si išla odložiť tašky na zem a rýchlo sa chytiť aby nespadla a aby si mohla pípnuť lístok. V tom sa stroje na označenie lístka zablokovali a k mamine hneď zamieril revízor s tým, aby mu dala lístok. Mamina mu vysvetluje s neoznačeným lístkom v ruke, že nastupovala posledná a mala plné ruky, že si len položila tašky a chytla sa aby nespadla, no už jej lístok pípnuť nešiel.
Na to pán arogantný revízor, ktorého týmto veľmi pozdravujem jej povedal, že jej povinnosť je si pípnuť lístok hneď pri nástupe. Mamina mu dá za pravdu samozrejme a stále sa ospravedlňuje, že veď to bolo 10 sekúnd čo bola nastúpená, a na to jej pán revízor zahlásil, že on ju videl ako doutekela s tými taškami a lístkom v ruke a bohužiaľ, mala si ho pípnuť a má mu dať občiansky preukaz, že jej dáva 50€ pokuty. Mamina mu podáva občiansky a pýta sa ho, že či si ju vytypoval, keď hneď po zablokovaní strojov utekal k nej, pán sa len uškrnul a vypísal mamine pokutový blok.
Keď mi volala s plačom, v hneve som chcela písať na inšpektorát, no keď sa mi to trošku uležalo v hlave, hovorím si, je to jeho práca predsa, oni majú tiež nejaké nariadenia, no skôr sa zastavujem nad jednou vecou.. ako kurva vážne si chcel pán pohoniť ego, keď utekal cez polku trolejbusu k mamine na istotu? Bože veď buďme ľudia!! Mamina je onkologický pacient, na polovičnom invalidnom dôchodku a robí zdravotnú sestru v Bratislave za 600€ mesačne, nesťažuje si, všetko berie tak, ako to život prináša, no naozaj sa musia ľudia chovať ako chrapúnské hovädá? Keby jej ten lístok nevidel, alebo by stála a videl by, že si nejde pípnuť, nepoviem pol slova…
Vážený pán, ja viem, že je to Vaša práca a verte, že Vám ju nezávidím, tiež si zažijete svoje, ale skúste byť aj vy človekom a jebte ľudí, čo jazdia na čierno lebo chcú.
Pekný deň všetkým, venujte dnes každý aspoň jeden úsmev, ten je zadarmo a keď nič, aspoň niekomu zlepšíte deň,” dočítame sa v príbehu zverejnenom na Facebook-u.
Zdroj: Facebook – NNO |Foto: chillichilli.cz
