Ráno prichádza svetlo čoraz neskôr a večer sa stmieva skôr než pred niekoľkými týždňami. September nás pomaly približuje k jesennej rovnodennosti – astronomickému okamihu, ktorý súvisí so sklonom Zeme, jej pohybom okolo Slnka a postupným skracovaním dní na severnej pologuli.
Samotný názov rovnodennosť môže vyvolávať predstavu, že svetlá a tmavá časť dňa musia trvať presne rovnako. V skutočnosti je situácia o niečo zaujímavejšia. Úlohu zohráva poloha Slnka na oblohe aj spôsob, akým sa jeho svetlo láme v zemskej atmosfére.
Prečo sa po lete stmieva čoraz skôr?
Dôvodom nie je to, že by sa Zem na jeseň začala výrazne vzďaľovať od Slnka. Podstatný je sklon zemskej osi. Počas ďalších týždňov je severná pologuľa čoraz menej priklonená k Slnku, slnečné lúče dopadajú pod menším uhlom a Slnko zostáva nad horizontom kratší čas.
Tento vývoj pokračuje až do zimného slnovratu. Potom sa smer pomaly obráti a svetlá časť dňa začne opäť pribúdať. Rovnodennosť a slnovrat sú preto dobrými orientačnými bodmi pri sledovaní toho, ako sa počas roka mení dĺžka dňa.
V nasledujúcom texte však nestačí sledovať iba astronómiu. Niektoré výrazy môžu vyzerať dôveryhodne aj vtedy, keď v nich niečo nesedí. Ak chcete potom zostať pri slovenčine, skúste aj diktát s vybranými slovami po S alebo úlohu I alebo Y?. Čítajte pozorne a označte iba slová, ktoré sú podľa vás napísané nesprávne.
