Stačí chladné ráno a známa krajina sa môže za niekoľko minút takmer stratiť. Stromy, domy či vzdialená cesta zostanú ukryté za drobnými kvapôčkami vody, ktoré sa vznášajú tesne nad zemou. Hmla pritom nie je ničím záhadným – jej vznik súvisí najmä s vlhkosťou, ochladením vzduchu a kondenzáciou vodnej pary.
Vzduch dokáže obsahovať určité množstvo vodnej pary. Keď sa dostatočne ochladí, para sa začne meniť na veľmi malé kvapôčky vody. Tie zostávajú rozptýlené tesne nad povrchom a vytvoria vrstvu, ktorá môže výrazne obmedziť dohľadnosť.
Prečo je hmla častá ráno a v údoliach?
Počas pokojnej noci zemský povrch stráca teplo a spolu s ním sa ochladzuje aj vzduch nad zemou. V údoliach sa navyše môže hromadiť chladnejší vzduch, preto sa tam hmla objavuje pomerne často. Svoje zohráva aj blízkosť riek, jazier či iných miest s vyššou vlhkosťou.
Po východe Slnka sa podmienky môžu rýchlo zmeniť. Keď sa vzduch oteplí, drobné vodné kvapôčky sa začnú odparovať a hmla postupne mizne. Ak však zostane chladno a bezvetrie, môže sa udržať podstatne dlhšie. Podobný proces premeny vodnej pary na kvapôčky sa objavuje aj pri tvorbe oblakov a dažďa, o ktorom si môžete prečítať v našom diktáte o vzniku dažďa.
Pri čítaní nasledujúceho textu sledujte nielen meteorologické pojmy, ale aj dĺžne, mäkčene, i/y a správne tvary slov. Ak vás baví spojenie prírody a pravopisu, môžete pokračovať aj diktátom o klimatickej zmene. Označte iba tie výrazy, pri ktorých ste presvedčení, že sú napísané nesprávne.
