Modrú oblohu berieme ako samozrejmosť, no samotný vzduch modrý nie je. Farba, ktorú nad sebou počas jasného dňa vidíme, vzniká až pri stretnutí slnečného svetla s molekulami zemskej atmosféry.
Slnečné svetlo sa skladá z viacerých farieb s rôznymi vlnovými dĺžkami. Keď vstúpi do atmosféry, jeho jednotlivé zložky sa nerozptyľujú rovnako. Svetlo s kratšími vlnovými dĺžkami sa rozptyľuje výraznejšie než červená časť spektra, a preto k nám modré svetlo prichádza z mnohých smerov naraz.
Prečo je západ Slnka oranžový a červený?
Keď je Slnko blízko obzoru, jeho lúče prechádzajú oveľa dlhšou cestou cez atmosféru. Modré svetlo sa počas tejto cesty vo veľkej miere rozptýli do strán a k našim očiam sa dostane väčší podiel žltého, oranžového a červeného svetla. Princíp modrej oblohy aj červeného západu Slnka približuje aj slovenská metodická publikácia o fyzikálnych experimentoch.
Farba oblohy je teda pekným príkladom toho, ako fyzikálne vlastnosti svetla menia to, čo každý deň vidíme okolo seba. Ak vás bavia podobné otázky z prírody, môžete pokračovať diktátom o tom, prečo je more slané alebo si pripomenúť, ako vzniká dážď.
Teraz sa však namiesto farieb sústreďte na písmená. Sledujte dĺžne, mäkčene, i/y aj správne tvary slov a označte výrazy, ktoré podľa vás do spisovného textu nepatria.
