Preskočiť na obsah
🏅 Práve prebieha 14. kolo Vedomostnej ligy · končí v nedeľu o 23:59 🆕 Práve pribudla nová ligová úloha: Voda zostala pokojná, písmená nie: 7 vtákov z brehov a hladín čaká na vylúštenie 🎯 V aktuálnom kole je už 42 bodovaných úloh · nové úlohy pribúdajú priebežne 👥 V tomto kole je zaradených 1 964 hráčov 🏆 Víťazi 13. kola · Kráľovská: Bizzzardus · Zlatá: Maryska · Strieborná: Doctorno12 · Bronzová: Nikinka

Čo nám zostalo z ruštiny? Slová zo školských lavíc, ktoré si pamätáme dodnes

Žena so školským zošitom sedí v triede, za ňou sú na tabuli písmená azbuky

Stačí zazrieť pár písmen azbuky a niekomu sa vybaví školská lavica, zošit s úhľadne prepísanými slovami aj hlas učiteľky. Ruština bola pre celé generácie súčasťou rozvrhu. Po rokoch sa veľa vecí vytratilo, no niektoré pozdravy a výrazy v hlave stále zostali. Spomeniete si, ktoré?

Niekto si najskôr vybaví písmená, ktoré sa podobali na naše, ale čítali sa inak. Inému naskočí prvé „спасибо“, ruské poďakovanie, alebo chvíľa, keď sa pokúšal bez pomoci prečítať celú vetu. Za týmito drobnými spomienkami je aj príbeh o tom, prečo sa ruština v československých školách vôbec učila.

Ruština v rozvrhu nebola náhoda

Po druhej svetovej vojne sa postavenie ruštiny v školách menilo spolu s politickým smerovaním Československa. Historická štúdia opisuje, že od roku 1946 sa zavádzala ako voliteľný predmet a od roku 1948 už ako povinný. Vládne nariadenie č. 196/1948 Zb. ju uvádzalo medzi povinnými predmetmi na vtedajších národných i stredných školách. Tieto názvy označovali dobové stupne školstva; dnešná „stredná škola“ nie je ich presnou obdobou.

Ruština sa dostala aj za brány škôl. Historička Zuzana Hasarová v štúdii o ľudových kurzoch ruštiny opisuje, ako režim od roku 1949 organizoval mimoškolskú výučbu pre dospelých. Prvé kurzy sa konali na jeseň 1949. Pre mnohé rodiny tak ruština nebola iba položkou na školskom vysvedčení: stretávali sa s ňou aj v dobovej tlači či vo verejnom priestore.

Kurzy mali trvať tri mesiace a pracujúci na ne chodili po práci dvakrát týždenne. Učivo sa dalo sledovať aj doma: vychádzalo v periodikách a Československý rozhlas vysielal lekcie dvakrát do týždňa. Za účasť na všetkých hodinách sa dokonca v roku 1949 žrebovali knižné odmeny. Aj tieto detaily ukazujú, akú pozornosť vtedajší režim výučbe ruštiny venoval.

Ruky zapisujú poznámky do zošita pri starom rádiu a stolovej lampe

Najprv azbuka, potom prvá veta

Kto si na hodinách ruštiny otvoril zošit prvý raz, musel sa zorientovať v inom písme. Niektoré znaky vyzerali povedome, hoci sa čítali inak: ruské „Р“ zodpovedá nášmu „r“, kým „С“ sa číta ako „s“. Práve takéto drobné objavy vedia po rokoch vyvolať prekvapivo živú spomienku. Ak si chcete preveriť, čo vám z písmen zostalo, skúste náš kvíz z azbuky.

Po písmenách prišli slová. „Привет“ je neformálne „ahoj“, „спасибо“ znamená „ďakujem“ a „тетрадь“ je zošit. Pri „школа“ sa význam háda ľahšie; „до свидания“, teda „dovidenia“, si zas možno pamätáte ako rozlúčku z konca hodiny. Každý si však mohol zo školy odniesť inú zásobu: niekto dodnes prečíta nápis v azbuke, iný si spomenie na pozdrav, ale dlhšiu vetu by už poskladal len ťažko.

Možno aj vy poznáte ten zvláštny okamih, keď sa vám ruské slovo na chvíľu zdá úplne cudzie, no po vyslovení nahlas sa z pamäti vynorí jeho význam. Pri jazyku, ktorý sa človek kedysi učil pravidelne, dokáže zvuk pripomenúť aj dávno zabudnutú školskú hodinu.

Otvorený školský zošit s písmenami azbuky a ceruzkami leží na drevenej lavici.

Keď podobné slová znamenajú niečo iné

Slovenčina a ruština patria medzi slovanské jazyky. Podoba niektorých slov preto zvádza k rýchlemu odhadu. Ten môže pomôcť, ale niekedy človeka zavedie presne opačným smerom. Jazykovedci pre podobne znejúce výrazy s odlišným významom používajú označenie falošní priatelia.

Práve tu sa ukáže rozdiel medzi slovom, ktoré si naozaj pamätáte, a slovom, pri ktorom si význam iba domyslíte podľa slovenčiny. Obe možnosti si môžete skúsiť: v kvíze s ruskými slovami zo školských čias aj v náročnejšom teste zradných ruských výrazov.

Čo si pamätáte vy?

Pre niekoho bola ruština obľúbeným predmetom, pre iného povinnosťou. Preto sa líšia aj spomienky: môže to byť dobrá učiteľka, stránka v učebnici, prvý úspešný preklad alebo slovo, ktoré sa človeku už celé desaťročia nedá vymazať z hlavy.

Skúste si bez hľadania vybaviť prvé ruské slovo, ktoré ste sa naučili. A ak ste sa ruštinu v škole nikdy neučili, zaujímavé môže byť aj to, koľkým slovám porozumiete dnes iba vďaka podobnosti jazykov. Ktoré slovo vám napadlo ako prvé?

Roman

Roman

Roman tvorí kvízy, diktáty a vedomostné úlohy pre Prečítaj.si. Baví ho história, geografia, slovenčina aj malé otázky, ktoré vedia poriadne potrápiť.

Nový úspech