Ráno nás prinúti siahnuť po bunde, no popoludní už môže byť na slnku opäť príjemne teplo. Takéto jesenné obdobie poznáme ako babie leto. Nie je to návrat skutočného leta, ale výsledok stabilného počasia, pri ktorom sa môžu slnečné dni striedať s chladnými nocami a rannými hmlami.
Babie leto sa spája najmä s tlakovou výšou, ktorá dokáže nad väčšou oblasťou udržať pokojné počasie. Oblakov býva menej, vietor je slabší a počas dňa má slnečné žiarenie dostatok času na ohrievanie zemského povrchu aj vzduchu nad ním.
Prečo je ráno chladno a popoludní teplo?
Jeseň má už dlhšie noci, počas ktorých povrch Zeme stráca teplo. Ranné teploty preto môžu byť nízke a v údoliach sa za vhodných podmienok objavuje hmla. Po východe slnka sa však vzduch postupne ohrieva a popoludnie môže pripomínať neskoré leto. Ako hmla vzniká, vysvetľuje aj náš diktát o hmle.
Babie leto pritom nemá pevne stanovený dátum a jeho priebeh nie je každý rok rovnaký. Závisí od rozloženia tlakových útvarov a prúdenia vzduchu nad Európou. S obdobím súvisia aj čoraz kratšie dni, ktorým sme sa venovali v diktáte o jesennej rovnodennosti.
Teraz sa však sústreďte na slovenčinu. Medzi opisom teplých dní, hmly a jesenného počasia sa nachádzajú výrazy, pri ktorých môže rozhodovať dĺžeň, i či y, veľké písmeno alebo správny gramatický tvar. Prečítajte text pomaly a označte všetko, čo podľa vás nie je napísané správne.
