Dnešný kvíz začína mechanizmom starým približne dvetisíc rokov a skončí pri mori, ktoré dokáže v noci modro zažiariť. Medzitým sa pozrieme do ľudského oka, na Sibír, Mars aj do sveta zvierat a potravín. Deväť otázok preverí, či poznáte aj fakty, ktoré sa v bežných kvízoch neobjavujú každý deň.
Čaká vás 9 otázok a pri každej tri možnosti. Tento kvíz na dnes mieša vedu, prírodu, geografiu, históriu aj každodenné zaujímavosti. Niektoré odpovede možno poznáte okamžite, pri iných bude rozhodovať detail, ktorý človek kedysi zachytil a odvtedy naň zabudol.
Zaujímavosti, pri ktorých odpoveď nestačí
Ako mohli ľudia pred dvoma tisíckami rokov zostrojiť zariadenie s desiatkami ozubených kolies? Prečo nemá jedna časť oka žiadne krvné cievy? A čo vlastne spôsobuje ružovú farbu plameniakov? Za každou správnou odpoveďou sa skrýva ešte jedna súvislosť navyše.
Práve preto je tento zaujímavý kvíz postavený aj na vysvetleniach. Nejde iba o výsledné skóre. Pri otázkach z vesmíru, biológie či histórie často práve krátke vysvetlenie ukáže, prečo je daný fakt oveľa zaujímavejší, než pôsobí na prvý pohľad.
Ak máte radi podobné miešanie tém, po skončení si skúste aj ďalší kvíz na dnes so zaujímavými faktmi. Tentoraz však najprv skúste všetkých deväť otázok bez pomoci.
Otestujte sa v dnešnom kvíze
Ktorá časť ľudského oka nemá vlastné krvné cievy?|*rohovka|sietnica|dúhovka|EXPL: Rohovka musí zostať priehľadná, aby cez ňu mohlo nerušene prechádzať svetlo. Preto v nej nie sú krvné cievy. Kyslík získava najmä zo vzduchu rozpusteného v slznom filme a živiny aj z tekutiny vo vnútri oka. Práve jej priehľadnosť je jedným z predpokladov ostrého videnia.
Prečo majú plameniaky typické ružové až oranžové sfarbenie?|*vďaka pigmentom prijímaným v potrave|vďaka železu uloženému v perí|pretože ich perie reaguje na slnečné svetlo|EXPL: Plameniaky získavajú svoje sfarbenie z karotenoidov prijímaných v potrave, napríklad z rias a drobných kôrovcov. Mláďatá pritom neprichádzajú na svet výrazne ružové. Farba ich peria sa mení postupne podľa stravy a spracovania týchto pigmentov v tele.
Ktoré jazero je najhlbším jazerom na Zemi?|*Bajkal|Tanganika|Viktóriino jazero|EXPL: Bajkal na Sibíri dosahuje maximálnu hĺbku viac ako 1 600 metrov. Okrem toho obsahuje obrovské množstvo sladkej vody a patrí medzi najstaršie jazerá sveta. Dlhá izolácia umožnila vznik mnohých unikátnych druhov, ktoré sa prirodzene nevyskytujú nikde inde.
Ako vzniká skamenené drevo?|*organické tkanivá postupne nahradia minerály|drevo sa pod vysokým tlakom zmení na kov|živica uzavrie celé drevo bez zmeny jeho zloženia|EXPL: Pri skamenení sa drevo dostane do podmienok, v ktorých sa nerozloží bežným spôsobom. Voda bohatá na minerály preniká do jeho štruktúry a pôvodný materiál sa postupne mineralizuje alebo nahrádza minerálmi. Zachovať sa pritom môžu aj veľmi jemné detaily pôvodného dreva vrátane letokruhov.
Do ktorej jazykovej rodiny patrí maďarčina?|*uralská|slovanská|germánska|EXPL: Maďarčina patrí do uralskej jazykovej rodiny. Medzi ďalšie jazyky tejto rodiny patria napríklad fínčina a estónčina, hoci vzájomná príbuznosť neznamená, že si ich používatelia automaticky rozumejú. Maďarčina sa tak pôvodom výrazne odlišuje od väčšiny jazykov používaných v okolitých krajinách.
Na ktorej planéte sa nachádza Olympus Mons, najväčšia známa sopka v Slnečnej sústave?|*Mars|Venuša|Zem|EXPL: Olympus Mons je obrovská štítová sopka na Marse a patrí medzi najväčšie sopečné útvary, aké poznáme. Jej vrchol sa nachádza približne 22 kilometrov nad referenčnou úrovňou Marsu. K obrovským rozmerom prispelo aj to, že na Marse nefunguje platňová tektonika rovnakým spôsobom ako na Zemi.
Čo vytvára typické modrozelené žilky v syroch, ako je rokfort alebo gorgonzola?|*ušľachtilé plesne rodu Penicillium|kryštáliky soli|baktérie produkujúce modrý pigment|EXPL: Modré syry dozrievajú pomocou vybraných plesní rodu Penicillium. Pri výrobe sa vytvoria podmienky, aby sa do syra dostal kyslík a pleseň mohla rásť v charakteristických žilkách. Tie ovplyvňujú nielen vzhľad syra, ale aj jeho výraznú chuť, vôňu a štruktúru.
Ktorý jav spôsobuje, že oceánska voda pri pobreží môže v noci niekedy modro žiariť?|*bioluminiscencia|fluorescencia soli|magnetizmus morskej vody|EXPL: Modré svetlo môžu vytvárať drobné morské organizmy, často niektoré druhy dinoflagelátov. Pri narušení vody spustia chemickú reakciu a na krátky okamih zažiaria. Pohyb vĺn, človeka alebo lode tak môže v noci vytvoriť pôsobivé svetelné stopy na hladine.
