Na dedine kedysi plynul život podľa ročných období. Poľné práce, domáce hospodárstvo a večery pri spoločnej robote mali svoje pevné miesto v každodennom živote. Niektoré predmety by ste dnes našli už len v múzeu, iné ešte stoja na povalách starých domov. Koľko z nich poznáte?
Starý vidiecky život nebol všade rovnaký. Inak sa hospodárilo v horských oblastiach, inak na úrodných nížinách a mnohé zvyky sa menili už počas prvej polovice 20. storočia. O to zaujímavejšie je pripomenúť si názvy, pracovné postupy a tradície, ktoré si v rodinách odovzdávali celé generácie.
Na dvore, v poli aj pod strechou domu
Gazdovský dvor kedysi nebol len miestom na odkladanie náradia. Pripravovali sa tu zásoby, staralo sa o zvieratá a spracúvala úroda. Veľká časť práce sa robila ručne a vyžadovala skúsenosti, ktoré sa človek naučil pozorovaním starších.
Ak vás zaujíma, ako vyzerali pôvodné domy, hospodárske stavby a ich zariadenie, Slovenské národné múzeum predstavuje tieto súvislosti v Múzeu slovenskej dediny v Martine. Jeho expozície zachytávajú život predovšetkým v druhej polovici 19. a prvej polovici 20. storočia.
Keď boli spoločné práce aj príležitosťou na stretnutie
Niektoré činnosti spájali susedov a príbuzných. Pri jednej práci si ľudia pomáhali, pri ďalšej sa spievalo a rozprávalo. Dnes ich poznáme z príbehov starých rodičov, zo starých fotografií alebo z ukážok ľudových remesiel. Odborné vysvetlenia mnohých týchto činností nájdete aj v Encyklopédii tradičnej ľudovej kultúry Slovenska.
Ak máte radi podobné návraty do minulosti, vyskúšajte náš kvíz o obyčajnom dni v Československu. Alebo si pripomeňte predmety, ktoré kedysi poznal takmer každý.
Pripravili sme 11 otázok a pri každej tri možnosti. Nie všetko je ľahké: niektoré odpovede poznáte zo života, iné vám možno pripomenú staré rodinné rozprávania.
Otestujte sa: Čo viete o živote na slovenskej dedine kedysi?
Čo na starom dedinskom dome označovalo slovo gánok?|*otvorenú chodbu pozdĺž dvorovej steny domu|malú pivnicu pod obytnou izbou|priestor na uskladnenie sena na povale|EXPL: Gánok bola otvorená chodba pozdĺž vonkajšej steny domu, často ohraničená stĺpmi. Chránila vstup a v lete sa na nej dalo pracovať či odpočívať. Rozšírená bola najmä v nížinných oblastiach Slovenska.
Čomu sa ženy a dievčatá venovali na tradičných páračkách?|čisteniu ovčej vlny pred pradením|lúskaniu suchej fazule|*driapaniu peria z domácej hydiny|EXPL: Pri páračkách sa ženy stretávali a spoločne driapali perie, často do perín a výbavy pre dcéru. Boli zároveň spoločenskou udalosťou plnou rozprávania, piesní a žartov.
Na čo slúžil ozdobný drevený črpák používaný na salašoch?|na odmeriavanie krmiva pre ovce|*na pitie mlieka či žinčice|na pranie ovčej vlny|EXPL: Črpák je drevená nádobka s uchom. Pastieri ho používali na pitie žinčice a mlieka aj na odmeriavanie tekutín. Často mal bohato vyrezávané ucho a regionálne odlišnú výzdobu.
Čo sa oslavovalo pri tradičných dožinkách?|začiatok jarnej sejby|ukončenie jesenného zberu hrozna|*skončenie žatvy obilia|EXPL: Dožinky boli oslavou ukončenia žatevných prác. Sprevádzalo ich odovzdávanie dožinkového venca, vinše, spev a pohostenie. Zvyky sa časom menili a dožinky sa organizovali aj v období družstiev.
Čo sa pri starom spôsobe konzervovania ovocia označovalo názvom štiepky?|*sušené kúsky nakrájaného ovocia|drobné triesky na podpaľovanie pece|posekané stonky kukurice na kŕmenie|EXPL: V tradičnej kuchyni sa ovocie sušilo celé alebo nakrájané na kúsky, ktoré sa nazývali štiepky. Sušené ovocie sa používalo do koláčov, polievok a ďalších jedál.
Na čo slúžil kolovrat pri domácej výrobe textilu?|*na skrúcanie vláken do nite|na tkanie hotového plátna|na vyšívanie vzorov do látky|EXPL: Kolovrat slúžil na pradenie: skrúcanie vláken, napríklad vlny alebo rastlinných vláken, do priadze. Tkanie hotových tkanín bolo ďalším krokom a robilo sa na krosnách.
Čo používala gazdiná na vloženie bochníka chleba do vyhriatej a vymetenej pece?|železné ohrablo na popol|*plochú drevenú lopatu s dlhou rúčkou|veľké vidly na seno|EXPL: Vykysnutý chlieb sa vyklopil na plochú drevenú lopatu s dlhou rúčkou a zasunul do vyhriatej pece. Ohrablo slúžilo najmä na prácu s popolom a pahrebou.
Na čo sa pri tradičnej žatve používalo povrieslo?|na zavesenie sušených bylín|na čistenie obilia od pliev|*na zväzovanie pokoseného obilia do snopov|EXPL: Povrieslo bol stočený zväzok slamy, ktorým sa viazali snopy obilia. V niektorých horských oblastiach sa používali aj prútené húžvy, neskôr sa presadili motúzy.
Aká práca sa vykonávala na drevených krosnách?|spriadanie vlny do priadze|*ručné tkanie plátna a iných tkanín|česanie ľanových vláken|EXPL: Krosná sú zariadenie na tkanie tkanín z pripravených nití. V tradičných domácnostiach sa na nich vyrábalo napríklad plátno, ktoré sa používalo na oblečenie a bytové textílie.
Ako sa v tradičnej kuchyni nazývala šťava z kyslej kapusty, ktorá sa pila alebo používala na okysľovanie jedál?|*jucha|podmaslie|žinčica|EXPL: Jucha bol názov pre šťavu z kvasenej kapusty. V niektorých domácnostiach sa pila a používala na ochutenie jedál. Žinčica je naopak mliečny nápoj spojený s ovčiarstvom.
