Dnešný kvíz je pre ľudí, ktorí majú radi otázky s príbehom. Nie také, kde stačí automaticky kliknúť na prvú známu vec. Tu sa objaví príroda, vesmír, staré mapy, zvláštne správanie mozgu aj vynálezy, ktoré prežili stáročia.
Čaká vás 10 otázok a pri každej tri možnosti. Tento kvíz na dnes strieda témy rýchlo, ale nie náhodne. Raz pomôže znalosť zvierat, inokedy fyzika, botanika, história alebo schopnosť spomenúť si na pojem, ktorý človek možno už niekde počul, len ho nikdy nepoužil v bežnej debate.
Otázky, ktoré majú čo povedať aj po odpovedi
Najlepšie kvízové otázky nie sú tie, ktoré sa skončia kliknutím. Dobrá otázka nechá v hlave drobnú stopu. Prečo sa niektoré veci správajú tak zvláštne? Ako mohli staré civilizácie rozmýšľať o svete? A čo všetko si mozog začne všímať, keď mu raz niečo padne do oka?
Presne na tom stojí tento zaujímavý kvíz. Nie je preplnený školskými samozrejmosťami. Skôr vytiahne fakty, ktoré pôsobia nenápadne, ale po vysvetlení dávajú výborný zmysel. Ak máte radi všeobecný prehľad, prírodu, dejiny a zvláštne súvislosti, tento výber vám sadne.
A keď s kvízom skončíte, vyskúšajte si aj ďalší kvíz zo všeobecných vedomostí. Pri podobných otázkach sa často ukáže, či máte silnejšiu pamäť, odhad alebo čistú zvedavosť.
Otestujte sa v dnešnom kvíze
Ktorý pojem označuje čiaru na mape, ktorá spája miesta s rovnakým tlakom vzduchu?|*izobara|rovnobežka|vrstevnica|EXPL: Izobary sa používajú najmä na meteorologických mapách. Spájajú miesta s rovnakým tlakom vzduchu a pomáhajú ukázať, kde sa nachádzajú tlakové níže alebo výše. Keď sú izobary blízko seba, často to znamená silnejší vietor. Preto nejde len o čiary na mape, ale o dôležitú pomôcku pri predpovedi počasia.
Ktorý kov sa pri izbovej teplote topí už v ruke, pretože má veľmi nízku teplotu topenia?|*gálium|železo|zinok|EXPL: Gálium je kov, ktorý sa topí pri teplote okolo 30 stupňov Celzia. To znamená, že sa môže začať roztápať aj v dlani. Vyzerá to takmer ako kúzelnícky trik, ale je to obyčajná fyzika. Zároveň nejde o kov na bežné hranie, pretože môže poškodiť niektoré iné kovy, napríklad hliník.
Ktorý ostrov je známy obrovskými kamennými hlavami a sochami nazývanými moai?|*Veľkonočný ostrov|Madagaskar|Sicília|EXPL: Veľkonočný ostrov, domorodo Rapa Nui, preslávili monumentálne kamenné sochy moai. Mnohé z nich nemajú len hlavu, ale aj telo, ktoré môže byť čiastočne zasypané v zemi. Sochy vytvorili obyvatelia ostrova ako súčasť svojej kultúry a viery. Dodnes patria medzi najpôsobivejšie archeologické pamiatky sveta.
Ktorý pojem označuje jav, keď sa ľuďom zdá, že po naučení nového slova alebo značky ju zrazu vidia všade?|*Baaderov-Meinhofov fenomén|selektívna pozornosť|potvrdzovacie skreslenie|EXPL: Baaderov-Meinhofov fenomén sa spája s tým, že si človek začne viac všímať niečo, čo práve spoznal. Slovo, auto, meno alebo značka sa mu potom zdajú akoby všadeprítomné. V skutočnosti sa svet nezmenil. Zmenila sa pozornosť človeka. Mozog si jednoducho začne nový podnet viac vyberať z množstva informácií okolo nás.
Ktorá rastlina je známa tým, že jej semená sa môžu šíriť výbuchom strukov alebo plodov?|*netýkavka|ruža|levanduľa|EXPL: Netýkavka má plody, ktoré pri dotyku alebo dozretí prudko prasknú a vystrelia semená do okolia. Ide o spôsob, ako sa rastlina šíri bez toho, aby čakala len na vietor alebo zvieratá. Preto dostala aj svoj názov. Stačí jemný dotyk a zdanlivo pokojná rastlina ukáže vlastný malý botanický katapult.
Ktorý jav spôsobuje, že sa zvuk sanitky zdá vyšší, keď sa približuje, a nižší, keď sa vzďaľuje?|*Dopplerov jav|fotoelektrický jav|skleníkový jav|EXPL: Dopplerov jav vzniká vtedy, keď sa zdroj zvuku pohybuje voči poslucháčovi. Pri približovaní sa zvukové vlny „stláčajú“, preto tón pôsobí vyššie. Pri vzďaľovaní sa naopak vlny rozťahujú a tón znie nižšie. Bežne si to všimneme pri sanitke, vlaku alebo rýchlo idúcom aute. Rovnaký princíp sa používa aj v astronómii pri skúmaní pohybu vesmírnych objektov.
Ktoré mesto bolo v roku 79 n. l. zasypané po výbuchu sopky Vezuv a vďaka tomu sa zachovalo ako jedinečný obraz rímskeho života?|*Pompeje|Kartágo|Trója|EXPL: Pompeje zničil výbuch Vezuvu, no práve sopečný popol mesto zakonzervoval. Archeológovia tam našli domy, ulice, nápisy, fresky aj predmety každodenného života. Vďaka tomu dnes vieme o rímskom meste viac než z mnohých písomných prameňov. Pompeje sú tragédiou, ale zároveň aj výnimočným historickým oknom do minulosti.
Ktorý morský živočích má tri srdcia a modrastú krv?|*chobotnica|delfín|morská korytnačka|EXPL: Chobotnica má tri srdcia. Dve pumpujú krv cez žiabre a jedno cez zvyšok tela. Jej krv má modrastý odtieň, pretože namiesto hemoglobínu s obsahom železa využíva hemocyanín s obsahom medi. Chobotnice sú známe aj vysokou inteligenciou, schopnosťou riešiť úlohy, meniť farbu a dostať sa z neuveriteľne úzkych priestorov.
Ktorý pojem označuje staré vyobrazenie Zeme, pri ktorom sa mapa kreslila podľa toho, ako si ľudia predstavovali svet, často s Jeruzalemom v strede?|*mappa mundi|portolánová mapa|Ptolemaiova mapa|EXPL: Mappa mundi boli stredoveké mapy sveta, ktoré nefungovali ako dnešné presné atlasy. Často ukazovali náboženský, symbolický a kultúrny pohľad na svet. Jeruzalem sa na nich mohol nachádzať v strede, pretože mal pre kresťanskú Európu mimoriadny význam. Takéto mapy sú dnes cenné najmä preto, že neukazujú iba geografiu, ale aj spôsob, akým si ľudia v minulosti vysvetľovali poriadok sveta.
