Netopier nie je iba cicavec s krídlami, gekón sa na skle nedrží pomocou prísaviek a obyčajný pohár môže prasknúť bez jediného úderu. Deväť otázok tentoraz spája drobné prírodné triky, extrémne počasie, chémiu aj fyziku vecí, ktoré máme priamo pred očami.
Nový vedomostný kvíz sa nebude držať jednej oblasti. Z mrazivého snehu preskočí k vzdialenému Neptúnu, potom k zvláštnym schopnostiam zvierat a nakoniec k javom, ktoré poznáme z kuchyne či bežného života. Podobný mix nájdete aj v našom kvíze zo zaujímavých faktov.
Keď správna odpoveď znie takmer neuveriteľne
Niektoré možnosti sa dajú vylúčiť logikou, inde rozhodne konkrétny detail. Prečo vŕzga sneh v silnom mraze? Ako môže žaba čiastočne zamrznúť a znovu ožiť? A čo vlastne drží gekóna na hladkom strope? Práve pri takýchto otázkach sa ukazuje, že príroda často používa riešenia, ktoré by človek sám nevymyslel.
Táto vedomostná výzva zároveň ukazuje, že zaujímavá otázka nemusí byť postavená na zapamätanom dátume. Fyzika vodnej hladiny, chemické vlastnosti prvkov, atmosféra planét či správanie zvierat ponúkajú dosť priestoru aj bez učebnicového skúšania.
Skúste preto odpovedať najprv podľa vlastného úsudku a až potom si prečítajte vysvetlenie. Ak vám deväť otázok ubehne príliš rýchlo, pokračovať môžete cez ďalší test všeobecných vedomostí s úplne inými témami.
9 nevšedných otázok
Prečo môže sneh pri veľmi nízkych teplotách pod nohami výrazne vŕzgať?|*ľadové kryštáliky sa pri stlačení lámu a trú o seba|sneh pri mraze vytvára drobné vzduchové výbuchy|zamrznutá voda začne vibrovať ako sklo|EXPL: Pri silnom mraze sú snehové kryštáliky tvrdšie a medzi nimi je veľmi málo kvapalnej vody. Keď na ne človek stúpi, kryštáliky sa lámu a trú o seba, čo vytvára typický vysoký vŕzgavý zvuk. Pri teplejšom snehu je tento efekt oveľa slabší.
Ktorý nekovový chemický prvok je pri izbovej teplote kvapalný?|*bróm|síra|jód|EXPL: Bróm patrí medzi halogény a pri bežnej izbovej teplote je tmavočervenohnedou kvapalinou. Z prvkov je v takýchto podmienkach kvapalná ešte ortuť, tá je však kov. Bróm je zároveň prchavý a jeho pary sú toxické.
Ktorá planéta Slnečnej sústavy má najsilnejšie zaznamenané vetry?|*Neptún|Jupiter|Saturn|EXPL: V atmosfére Neptúna boli zaznamenané vetry s rýchlosťou presahujúcou 2 000 kilometrov za hodinu. Zaujímavé je, že ide o planétu veľmi vzdialenú od Slnka, takže dostáva iba malé množstvo slnečnej energie. Jej extrémne počasie súvisí aj s vnútorným teplom a dynamikou atmosféry.
Ktorý živočích dokáže prežiť zimu aj tak, že časť vody v jeho tele skutočne zamrzne?|*lesná žaba|ropucha bradavičnatá|mlok škvrnitý|EXPL: Niektoré severoamerické lesné žaby dokážu počas zimy tolerovať zamrznutie značnej časti telesných tekutín. Ich organizmus vytvára vysoké koncentrácie látok, napríklad glukózy, ktoré pomáhajú chrániť bunky pred poškodením. Po oteplení sa žaba rozmrazí a znovu pokračuje v bežnom živote.
Vďaka čomu dokáže gekón behať po hladkom skle alebo dokonca po strope?|*miliónom mikroskopických chĺpkov na prstoch|lepkavému slizu vytváranému na chodidlách|malým prísavkám naplneným vzduchom|EXPL: Prsty gekónov pokrývajú obrovské množstvá mikroskopických chĺpkov nazývaných setae, ktoré sa ďalej vetvia na ešte menšie štruktúry. Tie sa dostávajú veľmi blízko k povrchu a umožňujú pôsobenie slabých medzimolekulových síl. Súčet miliónov takýchto kontaktov je dostatočne silný na udržanie celého tela.
Čo spôsobuje polárnu žiaru?|*nabité častice zo Slnka reagujú s plynmi v atmosfére|ľadové kryštáliky v atmosfére odrážajú mesačné svetlo|magnetické pole Zeme priamo vytvára farebné svetlo|EXPL: Nabité častice slnečného vetra sú zemským magnetickým poľom smerované najmä k polárnym oblastiam. Tam narážajú do atómov a molekúl atmosféry, ktoré následne vyžiaria svetlo. Kyslík môže vytvárať zelené či červené odtiene, dusík zasa modré a fialové.
Ktorý bežný potravinový produkt patrí botanicky medzi strukoviny, nie medzi orechy?|*arašid|mandľa|lieskovec|EXPL: Arašid nie je pravý orech. Patrí do čeľade bôbovitých podobne ako hrach či fazuľa. Po opelení sa jeho plodová stopka ohne smerom k zemi a struk sa vyvíja pod povrchom pôdy, čo je medzi bežnými plodinami pomerne nezvyčajné.
Prečo môže sklenený pohár pri prudkom zaliatí veľmi horúcou vodou prasknúť?|*rôzne časti skla sa zahrejú a roztiahnu nerovnomerne|horúca voda vytvorí v skle chemickú reakciu|vzduch vo vnútri skla sa náhle zmení na paru|EXPL: Keď sa vnútorný povrch studeného skla prudko zahreje, začne sa rozpínať skôr než chladnejšia vonkajšia časť. V materiáli vznikne napätie, ktoré môže prekročiť jeho pevnosť a sklo praskne. Preto tepelne odolné sklo používa zloženie, ktoré lepšie zvláda náhle zmeny teploty.
