Kameň, ktorý pláva na vode. Krv s modrým odtieňom. Chlieb, ktorému chladnička nemusí vôbec prospieť. A vták pokojne sediaci na elektrickom vedení. Tentoraz sa deväť otázok pohrá najmä s tým, čo nám na prvý pohľad pripadá nelogické.
Keď prvý dojem nestačí
Kvíz na dnes sa pohybuje medzi fyzikou, prírodou, jedlom aj ľudským telom. Netreba poznať desiatky letopočtov ani mená panovníkov. Oveľa viac pomôže všímavosť a schopnosť premyslieť si, čo sa za bežným javom skutočne odohráva.
Niektoré situácie pritom poznáme takmer všetci. Videli sme bielu stopu lietadla, kruh okolo Mesiaca alebo jablko, ktoré po prekrojení zhnedlo. Menej samozrejmé už je správne vysvetlenie. Ak vás bavia práve takéto otázky, vyskúšajte aj kvíz zo zaujímavých faktov.
Malé javy, veľa vedy
Táto vedomostná deviatka ukazuje, koľko fyziky, chémie a biológie sa skrýva v úplne obyčajných veciach. Aj zdanlivo jednoduchá otázka o chlebe či mede môže mať za sebou proces, ktorý by človek podľa prvého dojmu netipoval. Po odpovedi preto dostanete aj vysvetlenie, aby výsledkom nebolo iba číslo na konci.
Skúste teraz zabudnúť na vyhľadávač a spoľahnúť sa na vlastný prehľad. Možno vás podrží logika tam, kde vedomosť chýba. A ak budete chcieť pokračovať, čaká na vás aj ďalší zaujímavý vedomostný kvíz s úplne inou zostavou tém.
Poznáte vysvetlenie týchto 9 zvláštnych javov?
Ktorá hornina môže byť taká ľahká, že dokáže plávať na vode?|*pemza|žula|čadič|EXPL: Pemza vzniká pri prudkom ochladení lávy bohatej na plyny. Zostane v nej množstvo drobných dutiniek, ktoré výrazne znižujú jej priemernú hustotu. Niektoré kusy preto dokážu plávať na vode, kým sa ich póry postupne nenaplnia vodou.
Prečo chlieb v chladničke často tvrdne rýchlejšie než pri izbovej teplote?|*škrob v ňom rýchlejšie mení svoju štruktúru|chlad okamžite odparí väčšinu vody z chleba|droždie začne pri nízkej teplote spotrebúvať striedku|EXPL: Starnutie chleba nie je iba obyčajné vysychanie. Významnú úlohu má retrogradácia škrobu, najmä amylopektínu, pri ktorej sa jeho molekuly znovu usporadúvajú do pevnejších štruktúr. Pri teplotách bežnej chladničky môže tento proces prebiehať rýchlo, preto striedka tvrdne.
Ktorý živočích má modrastú krv vďaka látke obsahujúcej meď?|*ostrorep|tuleň|morský koník|EXPL: Ostrorepy používajú na prenos kyslíka hemocyanín, ktorý obsahuje meď. Po naviazaní kyslíka má ich hemolymfa výrazný modrastý odtieň. Bunky z krvi ostrorepov sa dlho využívajú aj pri testoch na prítomnosť nebezpečných bakteriálnych endotoxínov v zdravotníckych výrobkoch.
Čo spôsobuje veľký svetelný kruh, ktorý sa niekedy objaví okolo Mesiaca?|*lom svetla v ľadových kryštálikoch vysoko v atmosfére|odraz mesačného svetla od magnetického poľa Zeme|prach v ovzduší, ktorý vytvára kruhový tieň|EXPL: Mesačné halo často vzniká v tenkých vysokých oblakoch obsahujúcich drobné ľadové kryštáliky. Svetlo Mesiaca sa v nich láme a odráža pod určitými uhlami. Bežné 22-stupňové halo preto vytvára veľký pravidelný kruh okolo Mesiaca.
Prečo med dokáže pri správnom skladovaní vydržať mimoriadne dlho bez pokazenia?|*má málo dostupnej vody a zároveň je kyslý|obsahuje prirodzene veľké množstvo soli|včely doň pridávajú látku, ktorá úplne zastaví starnutie potravín|EXPL: Zrelý med má vysoký obsah cukrov a veľmi nízku aktivitu vody, takže väčšina mikroorganizmov v ňom nemá vhodné podmienky na rast. Pomáha aj jeho kyslé prostredie a ďalšie antimikrobiálne mechanizmy. Ak však med prijme príliš veľa vlhkosti, môžu sa podmienky zmeniť a môže začať fermentovať.
Ktorá časť ľudského tela sama osebe nemá receptory bolesti?|*mozgové tkanivo|koža na hlave|očná rohovka|EXPL: Samotné mozgové tkanivo nemá nociceptory, teda receptory reagujúce na poškodzujúce podnety. Bolesť hlavy preto nevzniká tým, že by bolelo samotné mozgové tkanivo. Citlivé na bolesť sú napríklad mozgové blany, niektoré cievy, svaly a nervy v oblasti hlavy.
Prečo niektoré veľmi slané jazerá získavajú výrazne ružové až červené sfarbenie?|*žijú v nich mikroorganizmy produkujúce farebné pigmenty|soľ pri vysokých teplotách prirodzene sčervenie|dno jazera uvoľňuje do vody červený kovový prášok|EXPL: Veľmi slané prostredie vyhovuje niektorým riasam a soľomilným mikroorganizmom, ktoré vytvárajú červené, ružové či oranžové pigmenty. Ak sa premnožia vo veľkom množstve, dokážu zmeniť farbu celej vodnej plochy. Intenzita sfarbenia sa môže meniť spolu so salinitou a podmienkami v jazere.
Prečo sa narezané jablko po čase sfarbí dohneda?|*enzýmy po kontakte s kyslíkom spustia oxidačné reakcie|cukor v dužine sa na vzduchu začne karamelizovať|železo z jadier sa presunie do dužiny a zhrdzavie|EXPL: Po prekrojení sa narušia bunky jablka a ich obsah sa dostane do kontaktu s kyslíkom. Enzým polyfenoloxidáza potom urýchľuje reakcie, pri ktorých vznikajú hnedé pigmenty. Kyslé prostredie a antioxidanty v citrónovej šťave dokážu tento proces spomaliť.
